Prehliadku Ozveny Art Filmu v bratislavskom Kine Lumière otvoril napínavý kriminálny triler Ladič od oscarového režiséra Daniela Rohera s Leom Woodallom a Dustinom Hoffmanom. Divácky najúspešnejšie filmy 32. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Art Film pokračujú v Kine Lumière ešte dvoma štvrtkovými projekciami: 10. septembra francúzskou kriminálnou drámou Prípad Bojarski a 17. septembra oceňovanou komornou drámou Ulica Malaga.

Ladič, ktorý mal slovenskú premiéru na júnovom Art Filme v Košiciach, potvrdil aj v Bratislave povesť jedného z divácky najsilnejších titulov festivalu. Publikum prijalo film s veľkým nadšením a po projekcii ešte dlho rezonoval jeho napínavý príbeh aj nezvyčajná téma citlivého sluchu na hrane zákona. Film si prišla pozrieť aj čerstvá laureátka ceny Hercova misia Anna Šišková. Spoločnosť jej robili Marta Sládečková a Kamila Magálová, v publiku nechýbali ani Andrea Karnasová, Barbora Bakošová, Bronislava Kováčiková či Magdaléna Šebestová.

„Teší nás, s akým záujmom bratislavskí diváci prijali otvárací film prehliadky. Ladič ukázal, že sila Art Filmu funguje aj mimo Košíc, a verím, že rovnako intenzívny zážitok ponúknu divákom aj Prípad Bojarski a Ulica Malaga,“ hovorí umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.

Pozvánka pokračuje: dva filmy, dva štvrtky

Prípad Bojarski (L’affaire Bojarski)

Projekcia: 10. 9. o 18:00, Kino Lumière

Napínavý francúzsky kriminálny film režiséra Jeana-Paula Salomého je inšpirovaný skutočným príbehom jedného z najgeniálnejších falšovateľov peňazí 20. storočia. V povojnovom Francúzsku poľský utečenec a inžinier Jan Bojarski vyrába na vlastnom dvore takmer dokonalé bankovky, a to v takej kvalite, že oklamú aj Francúzsku národnú banku. Proti nemu stojí posadnutý komisár, pre ktorého sa prípad mení na dramatickú hru na mačku a myš. Bojarského stvárňuje Reda Kateb.

Ulica Malaga (Calle Málaga)

Projekcia: 17. 9. o 18:00, Kino Lumière

Prehliadku uzavrie oceňovaná komorná dráma marockej režisérky Maryam Touzani, citlivá reflexia staroby, identity a práva rozhodovať o vlastnom živote. Starnúcej Španielke Maríi Ángeles, ktorá prežila celý život v Tangeri, naruší pokoj dcéra, keď sa rozhodne predať jej byt. V hlavnej úlohe exceluje Carmen Maura, múza Pedra Almodóvara. Film získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach Cenu divákov v sekcii Venice Spotlight a stal sa marockým kandidátom na Oscara za najlepší medzinárodný film.

Vstupenky na obe projekcie sú v predaji na webe Kina Lumière (kino-lumiere.sk).

Divácky najpríťažlivejšie filmy z 32. ročníka Medzinárodného filmového festivalu Art Film prichádzajú do bratislavského Kina Lumière. Prehliadka Ozveny Art Filmu ponúkne od 3. do 17. septembra 2026 počas troch septembrových štvrtkov tri výnimočné filmové zážitky: napínavý kriminálny triler Ladič od oscarového režiséra Daniela Rohera s Leom Woodallom a Dustinom Hoffmanom, francúzsku kriminálnu drámu Prípad Bojarski inšpirovanú skutočným príbehom legendárneho falšovateľa a oceňovanú komornú drámu Ulica Malaga, ktorá si získala divákov na festivale v Benátkach.

Silné príbehy, výnimočné herecké výkony a tituly, ktoré zaujali na prestížnych svetových festivaloch, dostávajú v Ozvenách druhú šancu osloviť publikum aj mimo festivalových dní. „Ozveny sú pre nás spôsob, ako priniesť najatraktívnejšie tituly Art Filmu k divákom aj po skončení festivalu. Vybrali sme tri filmy, ktoré v Košiciach rezonovali najviac, a teší nás, že si ich teraz vychutná aj bratislavské publikum,“ hovorí umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.

Ladič (Tuner)

Projekcia: 3. 9. o 18:30, Kino Lumière

Napínavý kriminálny triler s prvkami drámy a romantiky je hraným debutom kanadského dokumentaristu Daniela Rohera, ktorý v roku 2022 získal cenu publika na festivale Sundance za dokument Navalny a následne Oscara za najlepší celovečerný dokument. Hlavným hrdinom je ladič klavírov Niki, ktorého mimoriadne citlivý sluch dokáže „počuť“ mechanizmus trezorov a otvárať ich. Keď sa ocitne pod tlakom finančných problémov, zapletie sa do sveta zločinu, ktorý ohrozuje jeho vzťahy aj vlastnú identitu. V úlohe mentora sa predstaví Dustin Hoffman, po boku Lea Woodalla v hlavnej úlohe. Zvuky, ruchy a hudba sa vo filme stávajú nástrojom napätia i spôsobom, akým divák prežíva svet hlavného hrdinu. Film mal premiéru na festivaloch v Telluride a Toronte a zaradili ho do výberu Canada’s Top Ten 2025.

Prípad Bojarski (L’affaire Bojarski)

Projekcia: 10. 9. o 18:00, Kino Lumière

Napínavý francúzsky kriminálny film režiséra Jeana-Paula Salomého je inšpirovaný skutočným príbehom jedného z najgeniálnejších falšovateľov peňazí 20. storočia. V povojnovom Francúzsku poľský utečenec a inžinier Jan Bojarski využíva svoj mimoriadny technický talent na výrobu takmer dokonalých bankoviek. Celé roky ich v utajení vyrába na vlastnom dvore, a to v takej kvalite, že oklame aj Francúzsku národnú banku. Proti nemu stojí posadnutý komisár, pre ktorého sa prípad mení na osobnú misiu a dramatickú hru na mačku a myš. Reda Kateb stvárňuje Bojarského s presvedčivosťou a citlivosťou, vďaka čomu postava nepôsobí len ako zločinec, ale aj ako človek formovaný okolnosťami a vnútornými rozpormi.

Ulica Malaga (Calle Málaga)

Projekcia: 17. 9. o 18:00, Kino Lumière

Oceňovaná komorná dráma marockej režisérky Maryam Touzani je citlivou reflexiou staroby, identity a práva rozhodovať o vlastnom živote. Starnúcej Španielke Maríi Ángeles, ktorá prežila celý život v Tangeri, naruší pokoj dcéra, keď sa rozhodne predať byt, v ktorom María žila celé desaťročia. María sa odmieta zmieriť so stratou domova a púšťa sa do boja o svoj životný priestor i spomienky. Postupne získava novú energiu, obnovuje vzťahy a nachádza lásku aj túžbu. V hlavnej úlohe exceluje Carmen Maura, múza Pedra Almodóvara. Film získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach Cenu divákov v sekcii Venice Spotlight a stal sa marockým kandidátom na Oscara za najlepší medzinárodný film.

Prehliadka Ozveny Art Filmu sa v Kine Lumière uskutoční od 3. do 17. septembra 2026. Vstupenky a viac informácií nájdu diváci na webe Kina Lumière (kino-lumiere.sk).

Kinosály stíchli, po Hlavnej ulici dozneli posledné rozhovory a 32. ročník IFF Art Film Košice sa pomaly ukladá do spomienok. Kým sa organizačný tím vracia do bežného tempa, chceme sa ohliadnuť za týždňom, ktorý pre nás nebol súčtom projekcií a podujatí, ale predovšetkým stretnutím s vami.

Sedem dní v Košiciach ukázalo, prečo IFF Art Film aj po vyše troch desaťročiach zostáva najstarším a najväčším filmovým festivalom na Slovensku a miestom, kde sa svetová kinematografia stretáva so slovenským kurátorským výberom. Modrého anjela za najlepší hraný film aj za najlepšiu réžiu na záverečnom ceremoniáli v Kunsthalle získala rakúska režisérka Sandra Wollner za rakúsko-nemeckú drámu Navždy. Modrého anjela za mužský herecký výkon získal Sir Tom Courtenay, jedna z legiend britského herectva, za rolu vo filme Kráľovná na mori amerického režiséra Lancea Hammera. Za ženský herecký výkon ocenila Modrým anjelom britskú herečku Imogen Poots za Chronológiu vody, celovečerný režisérsky debut americkej herečky Kristen Stewart. V Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy získala Modrého anjela gruzínska režisérka Ana Urushadze za drámu Vedľajšia úloha, v krátkom filme kazašská režisérka Camila Sagyntkan za snímku Čo si to urobila, Zarina? Bulharský film Made in EU Stephana Komandareva odišiel z Košíc dvojnásobne ocenený: so zvláštnym uznaním poroty Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy za herecké výkony a so samostatnou Cenou FIPRESCI. Zlatú kameru za mimoriadny prínos kinematografii sme udelili dvakrát: generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému a nemecko-tureckému režisérovi Fatihovi Akinovi. Hercovu misiu prevzala Anna Šišková a Cenou Milana Lasicu in memoriam sme si uctili pamiatku Vlada Müllera. Na otváracom ceremoniáli sme v svetovej premiére uviedli misteriózny hraný debut Wirbel od Tomáša Hubáčka. V Slovenskej sezóne sa svojich svetových premiér dočkali hybridná bábková komédia Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku, celovečerný debut Pavla Hirjaka Posledná sezóna, aj dokumentárny film Everest: Hora matky od Paula Diffleyho. A okrem toho ešte niekoľko desiatok filmov, ktoré si Košice mali možnosť pozrieť medzi prvými na svete.

Za tým všetkým ste však stáli vy. Každý divák, ktorý si sadol do kinosály. Každý, kto prišiel na sprievodné podujatie, do Záhradného kina alebo na masterclass. Každý, kto sa pri nás pristavil pred Kunsthalle, na Hlavnej ulici pri autogramiáde, našiel oddych či program v Kulturparku alebo si len obzrel plagát v meste. Každý, kto sa na nás usmial, keď prechádzal okolo. Za sedem dní ste s nami v Košiciach prežili niečo, čo sa nedá naplánovať tabuľkou: atmosféru, ktorá vzniká len vtedy, keď sa ľudia rozhodnú prísť. Preto vám dnes chceme úprimne poďakovať. Za váš čas, za vašu zvedavosť, za vašu trpezlivosť pri všetkom, čo festival prináša, aj za to, že sa vám naša práca páči natoľko, že sa vraciate. Bez vás by tých sedem dní bolo iba prázdnym kalendárom.

A bolo vás takmer 22-tisíc, o niečo viac ako pred rokom. Je to číslo, ktoré nás teší, ale ešte väčšmi zaväzuje, aby sme aj v ďalšom ročníku priniesli do Košíc najlepší film zo Slovenska i zo sveta a s ním program, na ktorý sa oplatí prísť.

Za festivalom stojí každoročne široká skupina ľudí: organizátorov, produkčných, dobrovoľníkov, spolupracovníkov, mediálnych aj komerčných partnerov. Aj im, každému jednému, patrí naša vďaka. Bez ich práce, energie a ochoty by tých sedem dní v júni jednoducho neexistovalo.

A ak by ste sa nás predsa len opýtali na čísla: v Kunsthalle, Kulturparku (v sálach JOJ Cinema a JOJ Play), v Kine Úsmev (v sálach Úsmev a Impulz), v Kine Veritas a v Záhradnom kine sme za sedem dní odohrali 200 projekcií 128 filmov v 15 kurátorských sekciách. Do Košíc priniesli svoje príbehy tvorcovia a hostia zo 42 krajín sveta. Súbežne prebiehal Art Film Industry program s desiatimi podujatiami pre filmových profesionálov. Za každou z tých cifier je konkrétny film, konkrétny rozhovor po projekcii, konkrétny divák, ktorý zostal aj po záverečných titulkoch. To je to, čo si z ročníka odnášame.

33. ročník IFF Art Film Košice sa uskutoční o rok, znova v júni. Ak chcete, aby vám prvé správy prišli priamo, prihláste sa na náš newsletter na iffartfilm.com, alebo nás sledujte na sociálnych sieťach, kde už teraz zbierame prvé zábery a spomienky z Košíc 2026. Filmové leto na Slovensku má už 32 rokov svoje meno a chceme, aby ho malo ešte veľa ďalších.

Andrea Čurná

PR manažérka festivalu

32. ročník IFF ART FILM sa uskutočnil vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining & Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

Vyžrebovanou víťazkou spomedzi divákov, ktorí počas 32.ročníka IFF Art Film hlasovali za najlepší dlhometrážny film – Divácka cena JOJ Cinema sa stala pani Katarína Gbúrová. Víťazka hlasovania získala darčekovú poukážku v hodnote 250 Eur od Letiska Košice (platnosť do 31.12.2026).

Ďalšími vyžrebovanými výhercami, ktorým TV JOJ venuje balíček upomienkových predmetov sú: Edmund Safanovič, Daniel Szikora, Radka  Némethová, Adriána Tuptová, Lenka Ligocká, Marína Mirdalová, Martin Kozmon a majitelia jednorazových vstupeniek č. 26339422BDA2 (Everest: Hora matky), č. 26339461QS4E (Gangstri), č. 26340897F54M (Posledná sezóna).
Prosíme divákov (majiteľov) výherných jednorazových vstupeniek, aby nás kontaktovali na info@iffartfilm.com.

Najvyšší počet diváckych hlasov a ocenenie Divácka cena JOJ Cinema za dlhometrážny film získala snímka MINIŠTRANTI, režiséra Piotra Domalewskeho z Poľska. Na stránke aff.cinepass.sk za film hlasovalo najviac festivalových divákov.

Víťazom diváckej súťaže o Najaktívnejšieho diváka sa stal pán Alexander Gradov, ktorý videl počas festivalu 32 neprekrývajúcich sa filmových projekcií. Víťaz získal darčekovú poukážku v hodnote 250 Eur od Letiska Košice (platnosť do 31.12.2026).

Diváčka Dagmar Oczeljáková s 30 vstupmi si odniesla 2. miesto a získala e-bike MATE na víkend od spoločnosti Rent2Eat. Divák Pavel  Pipta s 27 vstupmi na 3.mieste získal balíček produktov od značky Julius Meinl.

Všetkým víťazom gratulujeme.

Tím IFF ART FILM

Sedem dní, sedem košických kín, 128 filmov. 32. ročník Medzinárodného filmového festivalu IFF Art Film Košice mal od piatka 19. do štvrtka 25. júna 2026 plný program. Odovzdal štyri honorárne ceny — Hercovu misiu, dve Zlaté kamery a Cenu Milana Lasicu in memoriam, vyhlásil výsledky troch medzinárodných súťaží i samostatnej Ceny FIPRESCI, ocenil diváckeho favorita a uviedol viaceré svetové premiéry. Prinášame dvanásť momentov, ktoré stáli za pozornosť.

1. Hercova misia Anne Šiškovej otvorila festival

Festival sa otvoril v piatok 19. júna slávnostným ceremoniálom v Kunsthalle Košice, kde boli odovzdané aj prvé z honorárnych cien tohto ročníka. Hercovu misiu za mimoriadny prínos hereckému umeniu si prevzala Anna Šišková z rúk českej herečky Jitky Schneiderovej. V príhovore opísala hereckú misiu ako snahu robiť svet lepším a poďakovala festivalu i všetkým, ktorí za ním stoja. Druhé slávnostné odovzdanie pred verejnosťou pripravil festival v Kulturparku v sobotu 20. júna. Cenu vtedy Šiškovej odovzdal umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch, potom prišli na rad záujemcovia o spoločné fotky, neraz aj s milými príhovormi pre Anku.

2. Zlatá kamera Petrovi Dubeckému za prínos v oblasti filmu a záchranu audiovizuálneho dedičstva

V piatok si na otváracom ceremoniáli prevzal aj prvú Zlatú kameru ročníka generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký. Cenu, ktorú festival udeľuje od roku 2001 za výrazný prínos do kinematografie a ktorú sa pred laureátom aj verejnosťou podarilo do posledného momentu utajiť, odovzdal laureátovi režisér a scenárista Fero Fenič. Dubecký pri jej prebratí zhrnul desaťročia, počas ktorých sa pod jeho vedením digitalizoval slovenský audiovizuálny archív: „Audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky sa podarilo zachrániť.“

3. Svetová premiéra otváracieho filmu Wirbel: plná Kunsthalle

Hneď po slávnostnej časti uviedol festival v Kunsthalle svetovú premiéru filmu Wirbel, debut mladého českého režiséra Tomáša Hubáčka. Snímku prišli predstaviť spolu s ním producenti Marek Urban a Ján Macola, herečka Judit Pecháček, kameraman Alan Soural a majster zvuku Tobias Potočný. Premiéru sledovalo 550 návštevníkov v naplnenej sále. Wirbel v ďalších dňoch súťažil v Medzinárodnej súťaži hraných filmov a o Cenu FIPRESCI.

4. Cena Milana Lasicu in memoriam Vladovi Müllerovi

Nedeľný večer 21. júna patril v Historickej radnici pamiatke Vlada Müllera, jednej z ikon slovenského filmového herectva, ktorý by sa práve tento rok dožil 90 rokov. Cenu Milana Lasicu in memoriam odovzdala Magda Vášáryová jeho synovi, spevákovi a textárovi Richardovi Müllerovi. Ten z bohatej otcovej filmografie vybral do festivalového programu drámu Smrť šitá na mieru (1979), ktorú festival v stredu 24. júna premietol v Kine Úsmev.

5. Lucia Janičová priviezla Everest a zúčastnila sa Industry programu

Prvá Slovenka na vrchole Everestu, Lucia Janičová, priviezla na festival šesťdesiat minútový dokument Everest: Hora matky. Nakrútil ho jej životný partner, škótsky dokumentarista Paul Diffley. V sekcii Slovenská sezóna ho festival uviedol v svetovej premiére v sobotu 20. júna v Kine Úsmev a v repríze v nedeľu 21. júna v Kine Veritas. V nedeľu Janičová s Diffleym v Galérii ALFA Kulturparku viedli aj Industry masterclass o nakrúcaní v extrémnych výškach a o tom, ako záber nad 8 000 metrov spojiť aj s GoPro kamerou a iPhone 15.

6. Musíme prežiť: šesťročné nakrúcanie Tomáša Krupu pred zaplnenou sálou

Slovenský režisér Tomáš Krupa priviezol do Košíc dokument Musíme prežiť, ktorý šesť rokov nakrúcal na štyroch kontinentoch ako portrét ľudskej adaptácie na klimatickú zmenu. Snímka sa predstavila v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy, bojovala o Cenu FIPRESCI, a stretla sa s plnou sálou. Po premietaní sa s režisérom rozbehla bohatá diskusia.

7. Slovenskú sezónu otvorila svetová premiéra filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú

V sobotu 20. júna mala v Kine Úsmev svetovú premiéru hybridná bábková komédia Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú v réžii Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Sedemdesiat minútový film vracia na plátna trojicu legendárnych bábkových postáv slovenskej televíznej tvorby a mieri predovšetkým na dospelé publikum, ktoré s týmito hrdinami vyrastalo. Premiéru sprevádzal úvod aj diskusia s tvorivým tímom. Druhú projekciu festival uviedol v utorok 23. júna v Kulturparku JOJ Cinema.

8. Slovenská sezóna: svetová premiéra režijného debutu Pavla Hirjaka

V utorok 23. júna mala v Kine Veritas svetovú premiéru Posledná sezóna, celovečerný hraný debut scenáristu a režiséra Pavla Hirjaka. Príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa stretnú v posledných troch dňoch leta na Zemplínskej Šírave, uviedol Hirjak spolu s producentom Vladimírom Sabadošom a hercami Máriou Mikloškovou, Tadeášom Moravcom, Barborou Kováčikovou či Markom Igondom. V sekcii Slovenská sezóna sa film v Košiciach premietol dvakrát za veľkého záujmu divákov.

9. Fatih Akin: „Pozerajte viac filmov!“

O päť dní neskôr, v stredu 24. júna, si v Kunsthalle Košice prevzal druhú Zlatú kameru ročníka nemecko-turecký režisér Fatih Akin, držiteľ ocenení z Berlinale, Cannes aj Benátok. Cenu mu odovzdal umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch. Ten istý deň Akin absolvoval aj masterclass, počas ktorej spomínal na prelomovú drámu Proti múru, na album Purple Rain od Princea i na svoje pripravované projekty. Mladým filmárom odkázal jednu vetu: „Ak by som im mal niečo odkázať, asi by to bolo, pozerajte viac filmov.“

10. Záverečný ceremoniál: Sir Tom Courtenay, Sandra Wollner, Imogen Poots, dvojnásobné Made in EU

Záverečný ceremoniál v Kunsthalle v stredu večer rozdal hneď niekoľko ocenení. Modrého anjela za najlepší mužský herecký výkon získal britský herec Sir Tom Courtenay za rolu vo filme Kráľovná na mori amerického režiséra Lancea Hammera. 89-ročný držiteľ troch cien BAFTA, Zlatého glóbusu, dvoch Strieborných medveďov z Berlinale a rytierskeho titulu od kráľovnej Alžbety II. v Košiciach osobne nebol, do siene poslal zdravicu: „Skutočne som nadšený, že som vyhral cenu Modrého anjela. Mrzí ma, že tam s vami nemôžem byť osobne, ale mám 89 rokov a skočiť na lietadlo už nie je také jednoduché.“ Hlavné súťažné ceny smerovali do rúk rakúskej režisérky Sandry Wollner a produkčnej spoločnosti jej filmu. Práve dráma Navždy si odniesla z Košíc Modrého anjela za najlepší hraný film aj za najlepšiu réžiu. Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon získala britská herečka Imogen Poots za rolu vo filme Chronológia vody, režisérskom debute americkej herečky Kristen Stewart. Bulharský film Made in EU režiséra Stephana Komandareva odišiel z Košíc dvojnásobne ocenený: zvláštnym uznaním poroty Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy aj Cenou poroty FIPRESCI. Modrého anjela pre najlepší film zo strednej a východnej Európy si odniesla gruzínska režisérka Ana Urushadze za drámu Vedľajšia úloha. V krátkom filme zvíťazila kazašská režisérka Camila Sagyntkan so snímkou Čo si to urobila, Zarina?.

11. Diváckou cenou JOJ Cinema získali Miništranti Piotra Domalewského

O Diváckej cene JOJ Cinema za dlhometrážny film rozhodli hlasy divákov zo systému MyCinepass. Diváckym favoritom 32. ročníka sa stala poľská dráma Miništranti režiséra Piotra Domalewského. Film o chlapcoch, ktorí na poľskom vidieku berú spravodlivosť do vlastných rúk, prišiel režisér uviesť osobne. Nedeľná premiéra 21. júna v Kulturparku JOJ Cinema sa vypredala a v stredu 24. júna ju festival zopakoval v Kine Veritas, kde sála opäť praskala vo švíkoch. Divácku cenu JOJ Cinema z pódia počas záverečného ceremoniálu vyhlásil slovenský herec Marián Mitaš.

12. Vypredané sály: detské hity, klasika i industry

Najsilnejšie hity ročníka naplnili kapacity festivalových kinosál. Najvyšší dopyt patril detskej sekcii. Česko-slovenská rozprávka Princezná stokrát inak naplnila v utorok ráno Kunsthalle a vo štvrtok zaplnila Kulturpark JOJ Cinema. Animovaný Bamse a tajomstvo mora mal v pondelok aj v stredu takisto plnú obsadenosť. Z dospelej ponuky vypredalo Záhradné kino aj neonový noir Drive (2011) Nicolasa Windinga Refna z výberu Lukáš Berberich pozýva a Industry projekcia Via Slovakia. V utorok 23. júna naplnila Kulturpark JOJ Play aj Modrým anjelom ocenená Kráľovná na mori. Medzi ďalšie divácky úspešné projekcie patria festivalové uvedenia filmov Pozvanie či Ladič a ďalšie.

32. ročník IFF Art Film Košice priniesol 128 filmov do siedmich košických kín. Fotogalérie z celého ročníka sú dostupné na webe festivalu iffartfilm.com/info/photogallery/.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutočnil vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining & Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

Cenu Zlatá kamera 32. ročníka IFF Art Film Košice si v stredu 24. júna 2026 prevzal v Kunsthalle Košice nemecko-turecký režisér Fatih Akin. Festival mu cenu udelil za prínos do európskej a svetovej kinematografie. Držiteľ ocenení z Berlinale, Cannes, Benátok i európskych filmových cien, ktorý sa do svetového povedomia dostal prelomovou drámou Proti múru (2004) a viacerými ďalšími filmami vrátane drámy Odnikiaľ (2017), prišiel do Košíc po viacročnom úsilí organizátorov o jeho účasť. Festival uviedol aj jeho najnovší film, drámu Ostrov Amrum (2025), ktorá mala svetovú premiéru v sekcii Cannes Première na 78. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes a esteticky sa odkláňa od jeho predošlej tvorby.

Na otázku umeleckého riaditeľa festivalu Martina Palúcha, ako sa Fatih Akin zmenil od veľkého úspechu filmu Proti múru, odpovedal s odstupom dvadsiatich rokov: „V prvom rade som bol mladší. Veľa vecí sa medzitým zmenilo: predtým som nemal deti, obidvaja moji rodičia ešte žili, nemal som vlastnú spoločnosť, nemal som toľko zodpovedností. Dalo by sa povedať, že sa medzitým udial život. Nechcem byť sentimentálny, ale musím povedať, že možno som niečo stratil na poli nevinnosti, no aj som niečo získal,“ povedal Akin a dodal: „Ja si vlastne Proti múru v súčasnosti neviem pozrieť. Vidím v ňom tie technické limity, ktoré som vtedy mal. Aj keď si uvedomujem silu toho príbehu, význam témy aj nevinnosti, ktorá je vo filme zobrazená, vždy som chcel byť hlavne zručným filmárom. Keď som nakrúcal Proti múru, v zásade som nevedel úplne presne, kde mám postaviť kameru, ako to mám nasvietiť, ako si vyberať protagonistov, ako štrukturovať dialógy. Dnes o tom viem oveľa viac,“ priblížil. Sám sa prirovnal k boxerovi: „Nepovedal by som, že som hitchcockovský. Som skôr boxer, ktorý sa zlepšuje. Asi by som sa prirovnal k Sugar Ray Leonardovi,“ dodal.

Počas masterclassu spomenul Akin aj album a pieseň Purple Rain od Princea. Na otázku, či v dobe jeho vydania, keď mal jedenásť rokov, bol naň pripravený, odpovedal: „Myslím, že som bol. Dnes mám päťdesiatdva rokov a stále si pamätám ten moment, keď som tú pesničku počul prvýkrát. Bolo to doma, v rodičovskom dome, kde sme mali magnetofón s rádiom v kuchyni. Každú sobotu v rádiu púšťali hitparádu top 20 najväčších hitov. Ja som si tie pesničky nahrával a jeden z posledných singlov, ktorý pustili, bol práve Purple Rain. Bolo to koncom roku 1984, ktorý by sa dal označiť ako rok Princea,“ povedal Akin. Potom zazneli aj ďalšie Princeove skladby, When Doves Cry a Baby I’m a Star. „Tieto tri skladby ma zasiahli natoľko, že som si ich opakovane púšťal. Neviem, či som hudbe rozumel, ale cítil som ju. A to je niečo, čo cítim dodnes, keď počujem prvé tóny týchto piesní,“ dodal. V deväťdesiatych rokoch sa od Princea dočasne odklonil smerom k hip-hopu, no na začiatku nového milénia sa k nemu vrátil. Plánoval o ňom nakrútiť dokument, ale Prince zomrel skôr, ako sa projekt podarilo zrealizovať.

Na tlačovej konferencii predstavil Fatih Akin aj svoje plány do budúcnosti. Priznal, že po prvý raz v živote nevie, ktorý film bude jeho nasledujúci. „Pracujem na dokumente o hudbe. Bude to portrét tureckej umelkyne Gaye Su Akyol, ktorá žije v Berlíne. Čo sa týka hraných filmov, mám rozpracované dva. Jeden je o Marlene Dietrich, kde je do hlavnej úlohy obsadená Diane Kruger, a druhý je pripravovaný turecký film. Ten film, na ktorý skôr zoženiem peniaze, bude prvý,“ povedal Akin. Pripravovaný dokument o psychedelickej rockovej speváčke a skladateľke Gaye Su Akyol, ktorú medzinárodná hudobná kritika v posledných rokoch označuje za jednu z najvýraznejších predstaviteliek súčasnej anatolskej rockovej scény, predstavil Akin v Cannes 2025 pod pracovným názvom Anatolian Dragon. Z hraných projektov inklinuje skôr k tureckému, no rovnako vníma aj naliehavosť nakrútiť film o Marlene Dietrich: „Myslím, že je to luxusná pozícia, z ktorej si môžem dovoliť tvrdiť, že obidva tieto filmy sú dobré. Ak by som zomrel po jednom z nich, povedal by som, že boli oba dosť dobré, a som s nimi spokojný. A možno práve preto, že neviem, na ktorý zoženiem peniaze skôr, sa môže stať, že pribudne aj nejaký tretí projekt, o ktorom ešte neviem,“ zhrnul.

O tureckom filme nechcel prezrádzať detaily. „Je to film inšpirovaný románom, na ktorý som získal pred časom práva. Je to príbeh o kolapse spoločnosti, niečo podobné ako Underground Emira Kusturicu,“ priblížil Akin. Témou ho oslovila aktuálna realita a postavenie Európy v geopolitickom kontexte: „Cítim, že zažívame akýsi kolaps komunity. V Európe sme sa ocitli medzi dvomi technokratickými mocnosťami, USA a Čínou. Tým, ako sa stávajú stále väčšími, narastá na dôležitosti aj európska idea, no tá je akoby ohrozená. Tento film môže byť varovaním, môže byť reflexiou, alebo reakciou na to, čo sa práve deje. Závisí to od toho, ako rýchlo film dokončím,“ povedal. Hoci sa príbeh odohráva v Turecku, Akin by ho rád spracoval univerzálnejšie, v duchu Orsona Wellesa: „Chcel by som, aby bol film viac mysterióznejší, aby sa mohol odohrávať kdekoľvek a kedykoľvek. Hlavnú ženskú úlohu píšem priamo pre konkrétnu herečku, ktorej som veľký fanúšik,“ dodal. Je ňou turecká herečka Merve Dizdar, ktorá sa v roku 2023 stala prvou Turkyňou, ktorá získala cenu za najlepší ženský herecký výkon na Medzinárodnom filmovom festivale v Cannes, a to za drámu About Dry Grasses / Kuru Otlar Üstüne, réžia Nuri Bilge Ceylan.

Akin sa pri otázke, ktorý zo scenárov je preňho najosobnejší, zamyslel. „Dá sa povedať, že často v mojich filmoch práve ženské postavy odkrývajú moju osobnosť, alebo aspoň jej určité aspekty. Katja vo filme Odnikiaľ som ja. V pripravovanom tureckom filme, o ktorom som hovoril, je hlavná postava žena. Inšpirovali ma moja dcéra a moja matka. Začal som rozmýšľať, čo by som robil v ich situácii, ako by som reagoval, keby som sa nenarodil ako muž,“ povedal a dodal, že vo svojich filmoch sa vždy stavia na stranu slabších. „Vo filme U Zlatej rukavičky zabíja hlavná postava (ktorá je slabou osobnosťou) niekoho ešte slabšieho. Často sa hovorí o imigrantoch alebo o príslušníkoch LGBT komunity. Ale keď sa na to pozriete, v mnohých spoločnostiach sú tou úplne najzraniteľnejšou skupinou ženy. Femicídy, vraždy len kvôli tomu, že ste žena, to je niečo úplne šialené. V globálnom meradle všetko, čo sa na svete deje, všetci tí Trumpovia a Putinovia vlastne pramení z toho, že muži majú strach zo žien,“ zhrnul Akin.

Na otázku, akú úlohu zohrali filmové festivaly v jeho živote, Akin odpovedal cez metaforu. „Som veľký fanúšik sci-fi literatúry a páči sa mi predstava, že svet funguje ako systém portálov, kde jedným prejdete do úplne iného sveta, ocitnete sa v inom časopriestore, v inej dimenzii. Podľa mňa filmové festivaly plnia presne túto úlohu. Sú akýmsi portálom k inému publiku, k iným ľuďom, ktorí na veci nazerajú inak,“ povedal. Bez festivalov by podľa neho nemal kariéru: „Mal som šťastie, že som vstúpil do tých správnych portálov, aj väčších, aj menších. Tie menšie mám možno radšej, pretože majú také osobitné čaro.“

Na záver Akin priznal: „Ja mám deti. Sú z generácie Z a myslím si, že nie oni sa učia odo mňa, ale ja sa učím viac od nich. Mladí majú oveľa radikálnejšie nápady, ale aj radikálnejší prístup k tomu, ako robiť filmy, v pozitívnom slova zmysle. Sú v tom inovácie, neotrepanosť, schopnosť vidieť veci inak, robiť s malými rozpočtami. Ako sa správajú jeden k druhému, ako pristupujú k rodovej identite, to je niečo úplne iné, než ako som bol vychovávaný ja.“ Záverečnú radu mladým filmárom zhrnul do jednej vety: „Ak by som im mal niečo odkázať, asi by to bolo, aby pozerali viac filmov.“

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining & Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

V utorok 23. júna 2026 mal na 32. ročníku IFF Art Film Košice svoju svetovú premiéru celovečerný debut Posledná sezóna, ktorý napísal a režíroval Pavol Hirjak. V Kine Veritas tak prvýkrát ožil príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa stretnú v posledných troch dňoch leta na Zemplínskej Šírave. V hlavných úlohách sa predstavili Mária Miklošková a Tadeáš Moravec, vo vedľajšej skúsený herec Marko Igonda. Producentom debutu je Vladimír Sabadoš. Festival film zopakoval ešte vo štvrtok 25. júna v Kunsthalle Košice.

Pavol Hirjak si pre debut vybral región, z ktorého sám pochádza. „Jednak preto, že odtiaľ pochádzam a dôverne to tam poznám, a tiež preto, že Šírava je v kinematografii nevyužitá. Je to veľmi zaujímavé miesto,“ vysvetlil, prečo dej situoval práve na Zemplínsku Šíravu. Cesta k filmu pritom neviedla rovno cez réžiu, pred štúdiom na pražskej FAMU Hirjak absolvoval medicínu. „Vďaka tej medicíne človek lepšie spozná človeka, nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke,“ doplnil. Ako svoj absolventský film si zámerne zvolil celovečernú dĺžku: „To bol prvý plán, odkedy som vôbec chcel ísť na FAMU. Chcel som absolvovať celovečerným filmom, pretože som videl, že sa to dá.“ Casting trval pol roka v štyroch kolách a hľadalo sa v Prahe, Bratislave aj v Košiciach. Dvojicu hlavných predstaviteľov si Hirjak do posledného kola pozval spoločne, aby otestoval, či medzi nimi funguje chémia.

Postavu Viki stvárnila vo svojej prvej hlavnej úlohe v celovečernom filme Mária Miklošková. Téma dospievania jej bola blízka osobne: „Tento film som točila v druhom ročníku na výške, takže som už nejakým spôsobom vedela, čo so životom chcem. Ale nie je to tak dávno, čo som bola po maturite a rozmýšľala, čo ďalej. Veľa ľudí v mojom okolí tú otázku rieši doteraz, občas aj ja, hoci študujem to, čo ma baví,“ povedala. Za najnáročnejšiu súčasť nakrúcania označila letné teplo: „Boli dni, keď bolo vonku 35 stupňov, a my sme nakrúcali v kajute lode, kde bolo podľa mňa 45. Niektoré veci boli náročné aj preto, že to bol prvý film pre väčšinu z nás v štábe, takže sme sa v tom ešte hľadali. Myslím si, že nás to veľmi posunulo.“ Mladým herečkám na záver odkázala: „Hlavne žite život. Žite ho naplno, pretože cez tieto skúsenosti sa vám podarí pretaviť herectvo do úplne iných rozmerov.“

Druhú z hlavných úloh stvárnil Tadeáš Moravec, pre ktorého má príbeh osobný presah. „Myslím si, že sa s tým dokáže stotožniť veľa mladých ľudí. Vo veku, keď človek končí strednú školu a musí sa vydať na svoju cestu, často mávame pocit, že okolie možno sklameme alebo že musíme niečo urobiť, aby sme si vydobyli rešpekt. Toto som úplne prežíval,“ priblížil. Jeho postava sníva o kariére boxera. Sám Moravec trénuje thajský box, no nikdy nezápasil, čo mu pri filme prišlo vhod: „Postava svoje schopnosti dosť preceňuje.“ Kľúč k práci s postavou videl v texte: „Najdôležitejšie je prečítať scenár stokrát. Tam to všetko je. A keďže sme na Šírave mohli byť už nejaký čas pred nakrúcaním, prostredie sme do seba nasiakli. Film sa odohráva na konci leta, my sme tam prišli na začiatku, takže som tam reálne prežil celé leto.“ Moravec pochádza z hereckej rodiny, no práve to ho dlho odrádzalo od profesie. „Bol som veľký introvert a vôbec som si nedokázal predstaviť, že by som sa nejako prejavoval. Bližšie som mal vždy k filmu, k prežívaniu rôznych dobrodružstiev,“ priznal. Z nakrúcania si neodniesol len spomienky: „Doslova sme tam nechali pot a krv. Rozrezal som si nohu, musel som do nemocnice, mal som odreniny. Ale to, že sme strávili krásne leto v prírode s mladými ľuďmi, s ktorými sme si rozumeli, bolo nádherné.“

Vo vedľajšej úlohe sa do filmu zapojil skúsený herec Marko Igonda. Práca na debutoch je preňho vedomou voľbou. „Mladí ľudia sa snažia urobiť dobrý film. Je to autorská vec, museli na ňu zohnať všetky prostriedky a zrealizovať ju. A byť pri tom je pre mňa po tom všetkom, čo som prežil, taký dar a neskutočná česť. Toto je tá alfa a omega, prečo som tu a prečo ich podporujem,“ objasnil. Z premiéry mu najviac utkvel moment domáceho návratu: „Väčšina tých tvorcov je odtiaľto. Film bude žiť svoju púť, ale priniesli ho späť domov, k svojim koreňom. V sále sedeli rodinní príslušníci, známi, ľudia, ktorí Šíravu poznajú a vedia, akú má energiu. Hovoril som im, aby si ten moment vážili, pretože takúto spätnú väzbu možno už nikde nedostanú,“ dodal Igonda. Mladým filmárom adresoval výzvu: „Nedaj sa tej mašinérii, ktorá je dnes v tejto profesii niekedy až nevyhnutná na prežitie. Je veľmi málo individualít, ktoré to dokážu, je to veľmi náročné. Ale keď to vydržíš, môžeš žiť tú slobodu.“

Vo filme Posledná sezóna si ďalej zahrali Bronislava Kováčiková, František Beleš, Diana Semanová, Mário Mačičák, Juraj Stebila, Vanessa Weisz a Katarína Krajčovičová. Druhú projekciu uviedli vo štvrtok 25. júna v Kunsthalle Košice režisér Pavol Hirjak a producent Vladimír Sabadoš.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining & Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

V stredu 24. júna 2026 sa v košickej Kunsthalle uskutočnil záverečný ceremoniál 32. ročníka IFF Art Film Košice. Festival počas neho vyhlásil víťazov troch medzinárodných súťaží i samostatnej Ceny Medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI, odovzdal honorárnu Zlatú kameru za prínos do kinematografie a Divácku cenu JOJ Cinema. Hlavnú cenu festivalu, Modrého anjela za najlepší hraný film, získala rakúsko-nemecká dráma Navždy režisérky Sandry Wollner, ktorá si zároveň prevzala aj Modrého anjela za najlepšiu réžiu. Bulharský film Made in EU Stephana Komandareva získal dvojnásobné ocenenie, keď získal zvláštne uznanie poroty súťaže filmov zo strednej a východnej Európy a Cenu poroty FIPRESCI. Modrého anjela za najlepší mužský herecký výkon dostal 89-ročný britský herec Sir Tom Courtenay, cenu za najlepší ženský herecký výkon získala Imogen Poots. Honorárnu Zlatú kameru za prínos do európskej a svetovej kinematografie si v Košiciach prevzal nemecko-turecký režisér Fatih Akin.

Záverečný večer v Kunsthalle otvorila zvučka festivalu, po ktorej moderátor pripomenul výzvu úvodného ceremoniálu z piatku, aby návštevníci vstúpili do sveta filmu. Pre divákov, ktorí ponuku prijali, mal aj sľub: festival ani štvrtkom nekončí, IFF Art Film Košice ponúkne ešte ďalšie projekcie, ktoré budú v jeho rámci pokračovať vo štvrtok 25. júna 2026 vrátane klasiky Stratená diaľnica od Davida Lyncha. Po stručnom poďakovaní organizátorom a partnerom prišlo ohliadnutie sa za uplynulým ročníkom v podobe aftermovie zo všetkých siedmich dní festivalu.

Prvou cenou večera bola Zlatá kamera, ktorú festival od roku 2001 udeľuje za výrazný prínos do oblasti kinematografie. Prvú Zlatú kameru tohto ročníka prevzal v piatok na otváracom ceremoniáli generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu a prezident Febiofestu Bratislava Peter Dubecký. Druhú odovzdal v stredu večer umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch nemecko-tureckému režisérovi, scenáristovi a producentovi Fatihovi Akinovi, ktorý si do zbierky ocenení z festivalov v Berlíne, Cannes či Benátkach pridáva aj cenu Zlatá kamera. Akin v Košiciach predtým toho istého dňa absolvoval pred obedom aj svoju masterclass.

Po Zlatej kamere sa slovo dostalo k diváckej súťaži. Diváckou cenou JOJ Cinema za najlepší dlhometrážny film, ktorá sa udeľovala na základe hlasovania v rezervačnom systéme MyCinepass počas celého festivalu, vyhlásil hlasom ľudu slovenský herec Marián Mitaš. Najlepším diváckym filmom 32. ročníka sa stala poľská dráma Miništranti režiséra Piotra Domalewského, ktorá mala v Kulturparku JOJ Cinema vypredanú nedeľnú premiéru a divákmi vyžiadanú reprízu v Kine Veritas.

Prvou súťažnou cenou večera bolo zvláštne uznanie Medzinárodnej súťaže krátkych filmov, ktoré odovzdala slovenská dokumentaristka a členka poroty Barbora Sliepková. Putovalo k filmu Nikto nepozná svet režisérskeho debutu Roddyho Dextra, ktorý doteraz nakrúcal predovšetkým reklamy v Peru, Čile, brazílskom São Paule a Mexiku a v súčasnosti pripravuje svoj prvý celovečerný film. Porota vyzdvihla originálnu kameru a režisérovu zdržanlivosť, ktorá necháva diváka dospieť k emóciám sám.

Modrého anjela za najlepší krátky film spolu s finančnou prémiou 500 eur získala kazašská režisérka Camila Sagyntkan za snímku Čo si to urobila, Zarina?. Porota ocenila silu scenára, presnosť a hĺbku hereckých výkonov a to, že film priniesol hlas z miesta, ktorého príbehy si zaslúžia byť počuté častejšie a vo väčšom rozsahu.

Pri Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy priniesla porotcovské zdôvodnenia na pódium predsedníčka poroty, poľsko-britská profesorka filmovej vedy z University of Central Lancashire Ewa Mazierska. Zvláštne uznanie za herecké výkony si odniesol bulharský film Made in EU režiséra Stephana Komandareva. Sám Komandarev v ďakovnej zdravici povedal: „Drahí priatelia z 32. IFF Art Film festivalu, bol som nadšený, keď som sa dozvedel, že náš film získal zvláštne uznanie. Za mňa, aj za celý tím sa vám chcem poďakovať za toto ocenenie, a za to, že ste Made in EU zaradili do programu festivalu. Je to pre nás česť.“

Modrého anjela za najlepší film súťaže zo strednej a východnej Európy s finančnou odmenou 1 500 eur získala gruzínska režisérka Ana Urushadze za drámu Vedľajšia úloha. Mladá tbiliská režisérka a scenáristka v Košiciach osobne nebola, jej cenu v zastúpení prevzal Radek Ševčík, zástupca distribučnej firmy Split Screen. Porota vyzdvihla umeleckú vyzretosť filmu, vynikajúce herecké výkony a hypnotickú zmes reality a snov.

Ceny Medzinárodnej súťaže hraných filmov odovzdávala slovenská scenáristka a dramaturgička Barbora Námerová a predseda poroty, maďarský filmový kritik a hlasujúci člen Zlatých glóbusov Géza Csákvári. Modrého anjela za najlepší ženský herecký výkon získala britská herečka Imogen Poots za rolu vo filme Chronológia vody, celovečernom režisérskom debute americkej herečky Kristen Stewart. Poots má za sebou kariéru v televízii, filme i na divadelných doskách a bola tvárou parfému francúzskej značky Chloé. Porota jej výkon označila za „nie herectvo, ale transformáciu“ a vyzdvihla „silnú fyzickú prítomnosť a ochotu prijať bolesť pri zachovaní vnútornej citlivosti“.

Modrý anjel za najlepší mužský herecký výkon putoval k britskej hereckej legende Sirovi Tomovi Courtenayovi za rolu vo filme Kráľovná na mori amerického režiséra Lancea Hammera. 89-ročný držiteľ troch cien BAFTA, Zlatého glóbusu a dvoch Strieborných medveďov z Berlinale, ktorému rytiersky titul udelila ešte kráľovná Alžbeta II. v roku 2001, v zdravici ďakoval: „Dobrý večer všetkým. Skutočne som nadšený, že som vyhral cenu Modrého anjela. Mrzí ma, že tam s vami nemôžem byť osobne, ale mám 89 rokov a skočiť na lietadlo už nie je také jednoduché. Za inšpiráciu vďačím svojim kolegom, menovite Juliette Binoche, Anne Calder-Marshall, Florence Hunt a hlavne samotnému Lancovi Hammerovi, ktorý pre mňa bol neskutočnou inšpiráciou. Som im za to vďačný. A vďačný som aj vám. Ďakujem,“ povedal Courtenay. Spomínaného druhého Strieborného medveďa z Berlinale získal v tomto roku práve za Kráľovnú na mori, ktorú si v Košiciach diváci mohli pozrieť počas festivalu.

Modrého anjela za najlepšiu réžiu si za drámu Navždy odniesla rakúska režisérka a scenáristka Sandra Wollner. Porota ocenila jej výnimočnú kontrolu nad filmovým časom a priestorom a schopnosť previesť diváka dvomi časovými rovinami „bez toho, aby ho čo i len raz držala za ruku“. Film Navždy mal svetovú premiéru na tohtoročnom 78. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes v sekcii Un Certain Regard. Tesne po tomto ocenení sa Navždy stala aj najlepším hraným filmom 32. ročníka IFF Art Film. Porota uviedla, že je to „film, ktorý dôveruje tichu, obrazu a divákovi“, a oceňuje jeho odvahu byť jemný tam, kde iní bývajú hluční.

Predposledným ocenením večera bola samostatná Cena FIPRESCI Medzinárodnej federácie filmových kritikov, ktorú IFF Art Film odovzdal po druhý raz v histórii. Trojčlennej porote predsedala holandská distribútorka a programátorka Clementine Van Wijngaarden spolu s francúzskym festivalovým dramaturgom Pierrom-Yvesom Rogerom a slovenským filmovým kritikom Matúšom Kvasničkom. Modrého anjela si tak druhýkrát večera odniesol bulharský Made in EU Stephana Komandareva. Porota snímku ocenila ako „dojímavý dokumentárny portrét malého mesta v roku 2020, keď ľudia strácajú kontrolu a hľadajú obetného baránka“, a vyzdvihla mocný herecký výkon Gergany Pletnyovovej.

32. ročník v závere zhrnul umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch: „Bol to veľmi intenzívny ročník. Uviedli sme 128 filmov a ešte zajtra premietame. Dúfam, že ste sa u nás cítili dobre. Musím sa poďakovať celému nášmu organizačnému tímu. Je to najväčší filmový festival na Slovensku, ktorý by sa nikdy neuskutočnil bez podpory našich partnerov. Ďakujeme. Som rád, že ste tu boli, že ste si užili túto atmosféru, a budem sa na vás tešiť opäť o rok.“

Festival sa napokon poďakoval divákom v krátkej dokrútke a pozval ich na záverečný deň tohto ročníka a, najmä, na 33. ročník v roku 2027.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining & Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

Modrý anjel za najlepší film Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy 32. ročníka IFF Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) bude vyhlásený na záverečnom ceremoniáli v stredu 24. júna. O víťazovi rozhodla trojčlenná porota v zložení: Ewa Mazierska, profesorka filmovej vedy na University of Central Lancashire, autorka anglickej monografie o Jerzym Skolimowskom (režisér EO, 2022, nominácia na Oscara), o Romanovi Polanskom a hlavná editorka odborného časopisu Studies in Eastern European Cinema; Siddiq Barmak, afganský režisér, ktorého film Osama (2003), prvý afganský celovečerný film nakrútený v Afganistane po páde Talibanu, získal v roku 2004 Zlatý glóbus za najlepší cudzojazyčný film; a slovenský dramaturg Martin Kočiško, šéf bratislavského Artkina za zrkadlom v Dome kultúry Zrkadlový háj v Petržalke.

Ewa Mazierska do projekcií vstúpila bez predsudkov a postupne objavovala spoločnú tému. „Neprišla som so špeciálnymi očakávaniami. Bola som zvedavá, o čom budú tieto filmy, vzhľadom na to, že pochádzajú z mnohých rôznych krajín, a hľadala som medzi nimi spojenia a rozdiely. Spojenia tam očakávateľne boli, aj prekvapenia. Jedným z nich bolo, že väčšina filmov sa sústreďovala na rodinný život. V minulosti sme očakávali, že východoeurópska kinematografia bude veľmi politická alebo otvorene politická. Nepovedala by som, že politika úplne zmizla, ale väčšina filmov v selekcii bola skôr osobnými príbehmi z mikrohistorickej perspektívy,“ povedala Mazierska.

Odklon od politiky vo filme pre ňu nie je negatívnym signálom. „Nevnímam to ako dobré ani zlé, môžete mať dobrý aj zlý film o politike, rovnako ako dobrý aj zlý film o rodinnom živote. Ale predpokladám, že to dobre vypovedá o politickom živote týchto krajín. Naznačuje to, že život v nich je relatívne stabilný. Jediný otvorene politický film sa týkal vojny na Ukrajine, filmy z Maďarska, Slovenska, Gruzínska či Rumunska neriešili také veľké témy. Skôr to odráža, že život je tam rozumne pokojný,“ priblížila Mazierska.

Pri pozeraní filmov sleduje Mazierska predovšetkým emóciu a rytmus, nie analýzu. „Filmy vždy pozerám veľmi emocionálne, je to taký pocit z brucha, buď chcete v kine zostať, alebo z neho odísť. Až potom premýšľam, prečo sa mi film páčil. Mám rada filmy, ktoré sú ako hudba, keď v nich cítim rytmus, idem s nimi,“ priblížila Mazierska. Z formálnych inovácií si v selekcii všimla typickú vec posledných rokov. „Mnoho scén je dnes natočených dronom, záberov z vtáčej perspektívy. V minulosti to vyžadovalo helikoptéry alebo žeriavy a veľmi drahú techniku. Dnes sa to dá podstatne lacnejšie a filmári to evidentne využívajú. Niekedy to funguje, niekedy je to skôr ‚gimmick‘, no je to jedna z najviditeľnejších inovácií kinematografie posledného desaťročia,“ dodala.

Ako akademička, ktorá píše o práci, každodennom živote a rode, Mazierska tieto témy sleduje aj vo výbere. „Téma práce ma vždy zaujme. V tejto selekcii sa mnoho filmov venovalo práci, manuálnej aj tvorivej, vrátane práce samotných filmárov. Bol tam taký metanaratívny prvok, filmári sa sústredili na tvorivú prácu hercov, maliarov, kolegov. Zaujímavá bola aj téma sociálneho zabezpečenia, to je celkom nový aspekt východoeurópskeho filmu,“ povedala. Mladým filmárom má jasný odkaz: „Venujte pozornosť scenáru. Aj keď chcete robiť všetko sami, oplatí sa mať niekoho, kto scenár napíše alebo na ňom s vami pracuje. Hlavný problém, na ktorý sme v selekcii narazili, bol vždy príbeh. Ak bol príbeh dobrý, film bol dobrý. Ak bol zlý, zlý príbeh sa nedá zachrániť,“ zhrnula Ewa Mazierska.

Pre afganského režiséra Siddiqa Barmaka, autora Zlatým glóbusom ocenenej Osamy, prvého afganského celovečerného filmu nakrúteného v Afganistane po páde Talibanu, bola košická súťaž predovšetkým objavovaním. „Každý očakáva nové objavy, nové talenty, jedinečné príbehy. Veľmi oceňujem výberovú komisiu, najmä Vieru Langerovú, že vybrala krásne, silné filmy, ktoré vyvolali množstvo myšlienok. Bolo skutočne ťažké medzi nimi vybrať jeden najlepší,“ povedal Barmak. Na rozhodovanie v porote spomína bez konfliktu: „Mali sme veľmi podobné myšlienky aj výber. Nebolo to ťažké,“ dodal.

Sila CEE filmov je podľa Barmaka v ich naratívnej forme. „Väčšina týchto filmov má silný spôsob, ako hovoriť o sociálnom a súkromnom živote ľudí v stredo- a východoeurópskych podmienkach, väčšinou o výzvach, ktoré sa nás dotýkajú a nútia nás premýšľať, ako tieto problémy riešiť. Prinášajú nový obraz ľudí, prírody a budúcnosti,“ povedal. Pripomenul, že rozprávame v podstate tie isté príbehy, aké rozprávali klasici devätnásteho storočia, mení sa však forma. „Asi rozprávame tie isté príbehy, ale forma robí veľký rozdiel, narácia, spôsob, akým sa téma prezentuje. V tomto ohľade noví talentovaní režiséri zo strednej a východnej Európy našli veľmi dobré spôsoby rozprávania. Objavil som aj výborných kameramanov a silné herecké výkony, je mnoho filmov, ktorým treba venovať pozornosť. Dúfam, že diváci si ich tiež obľúbia,“ priblížil Siddiq Barmak.

Mladým filmárom, s ktorými na festivale viedol aj masterclass, Barmak odovzdal jednoduchú radu: „Nebojte sa svojich chýb. Robte vlastný film. Verte svojmu srdcu a svojej mysli,“ povedal.

Záverečný ceremoniál 32. ročníka IFF Art Film Košice, na ktorom porota Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy udelí Modrého anjela, sa uskutoční v stredu 24. júna 2026. Kompletný program festivalu (19. – 25. júna 2026) vrátane Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy nájdu návštevníci na stránke aff.cinepass.sk.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining & Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

O Modrom anjelovi za najlepší krátky film Medzinárodnej súťaže krátkych filmov 32. ročníka IFF Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) rozhodla trojčlenná medzinárodná porota: palestínsky režisér žijúci v Poľsku Mohammed Almughanni, absolvent legendárnej Filmovej školy v Łódźi (alma mater Polanského, Wajdu a Kieślowského), ktorého krátky film An Orange from Jaffa (2024) sa v decembri 2024 dostal na užší zoznam Oscarov v kategórii Best Live Action Short Film a získal Grand Prix na 46. ročníku najprestížnejšieho festivalu krátkych filmov v Clermont-Ferrand; poľský filmový historik Maciej Gil, dvojnásobný držiteľ ocenenia Poľského filmového inštitútu (PISF), v rokoch 2005 – 2015 programový riaditeľ poľsko-českého festivalu Kino na hranici v slovensko-poľsko-českom pohraničí; a slovenská dokumentárna režisérka Barbora Sliepková. Víťaz bude vyhlásený na záverečnom ceremoniáli festivalu v stredu 24. júna 2026.

Slovenská dokumentárna režisérka Barbora Sliepková oceňovala, že krátky film v tohtoročnej selekcii dokázal udržať vlastný formát. „Pri krátkom filme je dôležité, aby aj na kratšej ploche vypovedal nejaký ucelený príbeh alebo mal nejaký odkaz, aby mi z neho ostal nejaký pocit. V tejto sekcii bolo neúrekom filmov, ktoré to napĺňali. Pri celovečerných filmoch si niekedy povieme, že nápad by sa kľudne dal porozprávať aj v tridsiatich minútach a možno by to bolo údernejšie. Bolo vidno, že tieto filmy boli dramaturgicky presné a krásne dokázali zachytiť atmosféru,“ povedala Sliepková.

Mimoriadnou kvalitou výberu boli pre Sliepkovú autentické herecké výkony, najmä detské. „Strašne som obdivovala vedenie hercov, deti predsa nie sú profesionálni herci, aj keď hrajú často, ale tá schopnosť cez postavu vniknúť do iného sveta, do psychológie postavy je jedna z najdôležitejších vecí. Pri dokumentárnom filme veríme rovno, predpokladáme, že príbeh je pravdivý, pri hranom musíme s tým pracovať vedome a dosiahnuť tento efekt. V tejto sekcii bolo veľa perfektných detských hercov, s ktorými som sa hneď stotožnila, autenticita z týchto filmov sršala,“ priblížila režisérka. Spoločným menovateľom žánrovo veľmi rôznorodých titulov (hraný, dokumentárny, animovaný, experimentálny) bola podľa nej úprimnosť výpovede. „Filmy spája autenticita výpovede. Tvorcovia a tvorkyne poznajú svoje témy a idú v úprimnosti až na kosť,“ zhrnula.

O dynamike rozhodovania trojčlennej poroty Sliepková hovorí ako o tvorivom procese. „Po každom bloku sme si sadli a povedali si, na koho čo zapôsobilo. Pri výbere sme dbali na kvalitu filmového rozprávania, to bolo pre nás najpodstatnejšie. Bolo to obohacujúce sa s kolegami rozprávať o dramaturgii, scenáristike, prístupe k hercom. Sú to dlhé debaty, a nakoniec sme sa zhodli na filme, ktorému sme sa rozhodli udeliť cenu,“ povedala. Bez prezradenia mena víťaza ho stručne charakterizovala: „Ide o unikátnu perspektívu na tému, ktorá sa týka mnohých. Spôsob rozprávania a autentické herecké výkony nás presvedčili hneď, všetkým nám z toho filmu ostal silný pocit. Tá téma je veľmi dôležitá v súčasnosti aj vždy bola: týka sa žien, a tým pádom nás všetkých,“ priblížila Sliepková. Z účasti v porote si chce odniesť aj impulz pre vlastnú režijnú prácu. „Ja som vyštudovala dokumentárnu réžiu a venujem sa hlavne jej, ale veľmi rada by som si vyskúšala réžiu krátkeho hraného filmu. Mám niekoľko tém, ktoré si nesiem dlhšie, naozaj som si naštudovala rôzne prístupy a veľa som sa z týchto filmov naučila,“ dodala Barbora Sliepková.

Poľský filmový historik Maciej Gil, okrem práce v krakovskej nadácii Cyrk Edison, ktorá prevádzkuje arthouse kiná Agrafka a Kika, dlhoročne vyberal aj programy festivalov vrátane Kina na hranici, má jasno v tom, ako sa optika porotcu líši od optiky selektora. „Najväčšia časť práce je už spravená, keď som v porote, filmy sú vybrané. A veľmi dôležité je, že môžem filmy vidieť v kine s publikom, nie doma pri selekcii. Je to úplne iný spôsob vnímania. Keď vyberáte filmy z troch- či piatich stoviek prihlásených, narazíte aj na množstvo nekvalitných titulov. V súťaži si môžete byť istý, že sú aspoň v poriadku alebo blízko toho, bola pre mňa veľká radosť tieto filmy v Košiciach vidieť, kvalita aj rôznorodosť boli skvelé,“ povedal Gil.

Kritériá hodnotenia má Gil jednoduché. „Dobrý príbeh, dobré filmárske remeslo a posolstvo, ktoré vo mne ostane. Tak jednoduché to je,“ povedal. Rolu festivalov pre krátky film považuje za nezastupiteľnú. „Kde inde môžete krátky film vidieť? Iba na festivaloch. Niekedy v televízii, na platformách, ale hlavne na festivaloch. A tam sa môžete s tvorcami stretnúť, rozprávať sa s nimi, oslavovať s nimi. Možno to nie je jediný, ale rozhodne najlepší spôsob,“ zhrnul.

Mladým filmárom Gil odporúča autenticitu. „Nájdite si vlastný jazyk, vlastné príbehy, ale také, ktoré musia byť zrozumiteľné po celom svete. V tomto bláznivom svete buďte odvážni, buďte sami sebou a nebojte sa toho,“ povedal Maciej Gil. Pridal aj filmový tip: „Včera sme v jednom filme videli krátky úryvok zo skvelého filmu, ktorý mám veľmi rád. Volá sa Desať minút starší a režíroval ho lotyšský filmár Herz Frank. Naozaj odporúčam pozrieť si ho a možno aj viackrát, je celý o tom, ako vytvoriť dojem na publikum,“ doplnil.

Záverečný ceremoniál 32. ročníka IFF Art Film Košice, na ktorom porota Medzinárodnej súťaže krátkych filmov udelí Modrého anjela za najlepší krátky film, sa uskutoční v stredu 24. júna 2026. Kompletný program festivalu (19. – 25. júna 2026) vrátane Medzinárodnej súťaže krátkych filmov a jej šiestich tematických blokov nájdu návštevníci na stránke aff.cinepass.sk.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining & Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

V Medzinárodnej súťaži krátkych filmov 32. ročníka IFF Art Film Košice o Modrého anjela súťaží aj francúzsko-iránska krátka snímka Muž v bielom (L’Homme en blanc / The Man in White) režiséra a strihača Hamana Foulad Vanda. Film je súčasťou bloku Krátke filmy VI a v pondelok 22. júna 2026 o 16.30 mal v Kulturparku JOJ Play festivalovú projekciu, ktorú sprevádzal úvod a diskusia. Snímka je päťročnou autorovou autoprodukciou, investigatívnym dokumentom o anonymnom mužovi v bielom oblečení, ktorý vykonával popravy politických väzňov v prvých mesiacoch iránskej islamskej revolúcie v roku 1979, a zároveň formálnym experimentom, v ktorom autor archívne fotografie dopĺňa obrazmi vygenerovanými umelou inteligenciou.

Pre režiséra Hamana Foulad Vanda sa film začal jednou fotografiou. „Môj film rozpráva o mužovi z prvého obdobia iránskej revolúcie v roku 1979. Bol stále oblečený v bielom, a bol to on, kto dával rozhodujúci výstrel iránskym väzňom. Keď som videl sériu jeho fotografií, pýtal som sa, kto to vlastne je, a začal som o ňom hľadať informácie. To bolo pred piatimi rokmi a odvtedy som pracoval s archívnymi obrazmi aj so skutočnou históriou tohto muža a iránskej revolúcie. Rozhodol som sa spracovať tento príbeh do autoprodukčného filmu, s archívnymi obrazmi a s umelou inteligenciou,“ povedal Foulad Vand.

Režisér svoj film poníma ako rezistenciu voči autoritárskym režimom. „Násilie sa v Iráne netýka len obdobia spred štyridsiatich rokov, je to aj náš súčasný problém. To isté platí aj o ďalších krajinách, ktoré majú problém s autoritárskymi vládami. Je pre mňa dôležité robiť filmy, ktoré kladú otázky o násilí a o nespravodlivosti, v Iráne aj inde, pretože je to spôsob, ako sa ľudia bránia, ako bojujú za spravodlivosť,“ vysvetlil režisér.

Snímka nehľadá odpovede, ale kladie otázky. „Skúsil som hru s archívom a s umelou inteligenciou, aby som otvoril otázky o našej histórii, čo je pravda a čo môžeme za pravdu považovať. Pýtam sa aj na vzťah medzi dokumentom a fikciou. Nesnažím sa nájsť tie správne odpovede; chcem klásť otázky nielen divákom, ale aj sebe. Ak vidíme nespravodlivosť alebo zlo, máme zodpovednosť niečo s tým urobiť,“ povedal Foulad Vand.

Mimoriadne ostro v rozhovore zaznel jeho postoj k umelej inteligencii v dokumente. „Ak používate umelú inteligenciu, musíte ju skutočne potrebovať, používať AI len pre samotnú AI nie je dobré. Musí byť odôvodnená. V mojom filme som chcel otvoriť otázku samotného procesu používania AI v dokumente. Pomocou nej som napríklad vytvoril obrazy toho muža o dvadsať rokov neskôr, obrazy, ktoré v skutočnosti neexistujú. Použitie AI musí byť ospravedlnené morálne, ale tiež aj samotnou témou filmu. Treba k nej pristupovať veľmi opatrne, aj kvôli environmentálnej stope, ktorú zanecháva, keďže sa na vytvorenie jedného obrazu spotrebuje obrovské množstvo energie z počítačov,“ upozornil režisér.

Téma Muža v bielom pre Foulad Vanda nekončí krátkym filmom. „Plánujem o tomto mužovi nakrútiť aj celovečerný film. Teraz ale strihám iný film, ktorý pojednáva o vojne medzi Iránom, USA a Izraelom, a dúfam, že ho do troch mesiacov dokončím,“ doplnil Haman Foulad Vand.

O víťazovi Medzinárodnej súťaže krátkych filmov 32. ročníka IFF Art Film rozhodne trojčlenná medzinárodná porota (Maciej Gil z Poľska, Mohammed Almughanni z Palestíny a Barbora Sliepková zo Slovenska); víťazný film získa sošku Modrého anjela. Kompletný program festivalu (19. – 25. júna 2026) nájdu návštevníci na stránke aff.cinepass.sk.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining & Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

Medzinárodná federácia filmových kritikov FIPRESCI udelí na 32. ročníku IFF Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) cenu Modrý anjel snímke s výnimočným tvorivým prístupom a umeleckou hodnotou. Z titulov Medzinárodnej súťaže hraných filmov, Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy a sekcie Vo svetle tieňov víťaza vyberajú traja členovia poroty: holandská filmová novinárka Clementine van Wijngaarden, slovenský publicista Matúš Kvasnička a francúzsky filmový novinár Pierre-Yves Roger. Cena Modrý anjel poroty FIPRESCI bude vyhlásená na záverečnom ceremoniáli festivalu v stredu 24. júna 2026.

Holandská filmová novinárka Clementine van Wijngaarden, redaktorka týždenníka VARAgids, prispievateľka denníka de Volkskrant a skúsená FIPRESCI porotkyňa z festivalov v Rotterdame, Karlových Varoch či Cluji, sa pri posudzovaní filmov spolieha na inštinkt vybudovaný na veľkom počte videných titulov. „Myslím, že to viete v priebehu minúty. Niekedy som síce sklamaná… niektoré filmy začnú veľmi dobre, no nedotiahnu sa do konca. Popri inštinkte je to aj to množstvo filmov, ktoré ste už videli a ktoré navzájom porovnávate,“ povedala van Wijngaarden. Pri rozhodovaní nestačí len jedna zložka filmu. „Potrebujete dobrý príbeh, bez neho nie je film. Ale v konečnom dôsledku sú to aj hudba, herecký výkon, strih, žáner.“

Význam ceny FIPRESCI je pre tvorcov podľa van Wijngaarden stále dôležitý: „Kritici sa pozerajú na filmy trochu inak než bežné publikum a trochu inak ako profesionálni filmári.“ K voľbe festivalov má vyhranený názor: „Mám radšej malé festivaly. Venuje sa tu väčšia pozornosť porote a detailom. Do Cannes ako porotkyňa ísť nechcem,“ priznala. Mladým filmovým kritikom a publicistom odkazuje, aby boli vytrvalí: „Dnes je to ťažké hlavne pre tých, čo píšu. Peniaze takmer nie sú, všetko sa presúva na internet. Ale ak to naozaj chcete robiť, chočte za svojim snom. Je to krásne povolanie. Pozerajte čo najviac filmov a zaujímajte sa o dejiny tejto profesie,“ zhrnula.

Slovenský publicista a filmový kritik Matúš Kvasnička, redaktor portálu Film.sk Slovenského filmového ústavu, má pri hodnotení podobnú optiku. „Stalo sa mi viackrát, že film, ktorý ma prvých dvadsať minút nezaujal, sa potom vyvinul úplne inak. Snažím sa ho brať ako celok. Zaujímajú ma témy, ktoré film prízvukuje, spôsob spracovania, originalita a pôsobivosť,“ povedal Kvasnička. Originalitu nehľadá v samotnej téme, ale v tom, ako film funguje ako celok. „Či sa dá ešte niečo úplne nové povedať a úplne novým spôsobom, neviem. Ide skôr o spôsob spracovania, či to film dáva dohromady. Často niektorá zložka prevažuje nad ostatnými, napríklad sú tam krásne zábery, ale príbeh alebo charaktery pokrivkávajú. Hľadám balans, kde nič nevyčnieva a celok dáva zmysel,“ priblížil.

Cena FIPRESCI má podľa Kvasničku praktický význam aj pre diváka. „Keď som bol mladý, ceny z festivalov boli pre mňa vodítkom, dôvodom, prečo ísť do kina. Cena FIPRESCI bola jedna z tých, ktoré ma motivovali. Keď som si nevedel vybrať medzi dvoma filmami, vedela mi pomôcť,“ povedal. V mesačníku Film.sk sa síce venuje hlavne slovenskej kinematografii, no na zahraničných festivaloch hľadá podobný typ kvality. „Snažíme sa upozorňovať aj na kvalitné zahraničné tituly, ktoré si zaslúžia pozornosť,“ doplnil. Mladým filmovým publicistom má jednoduchý odkaz: „Nech píšu.“

Francúzsky filmový novinár Pierre-Yves Roger, prispievateľ portálu Écran Noir a člen FIPRESCI, vníma stredoeurópsku súťaž ako objavnú. „Objavovať filmy zo strednej a východnej Európy je vždy zaujímavé. Vo Francúzsku sa väčšina z nich nedostane do distribúcie. Je fascinujúce vidieť poľské, slovenské či bulharské snímky, ktoré sú navzájom dosť rôznorodé. V našej súťaži je osem filmov: jeden dokumentárny a sedem hraných. Niektoré sú univerzálnejšie, iné lokálne. Vždy je to zaujímavé,“ dodáva Roger.

O dynamike rozhodovania trojčlennej poroty Roger hovorí otvorene. „Niekedy je to jednoduché. Pamätám si Kazachstan, kde boli takmer všetky filmy kontemplatívne, len jeden vyčnieval, a všetci sme sa zhodli okamžite. Inokedy je to ťažšie a treba veľa diskutovať. Každý z nás má iný pohľad a na konci musíme nájsť kompromis, s ktorým je každý spokojný. Často sme traja, niekedy sa všetci traja zhodneme, niekedy sú to dvaja proti jednému. To je väčšina,“ priblížil. Aj on dáva prednosť menším festivalom pred mediálne preplnenými. „V roku 2008 som bol v Cannes ako novinár pokrývať všetky filmy. Bolo to zaujímavé, no je to obrovský priemysel. Sto až dvesto novinárov na jednej tlačovej konferencii. Mám radšej menšie festivaly: ľahšie sa stretnete s filmármi, hercami a popri tom objavujete novú kultúru,“ povedal Pierre-Yves Roger.

Záverečný ceremoniál 32. ročníka IFF Art Film Košice, na ktorom porota FIPRESCI udelí samostatnú cenu Modrý anjel, sa uskutoční už dnes, v stredu 24. júna 2026.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining & Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

Najvyššiu festivalovú cenu Modrý anjel za najlepší hraný film, réžiu a herecké výkony udelí 32. ročník IFF Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) v stredu 24. júna na záverečnom ceremoniáli. O tohtoročnom víťazovi rozhodla trojčlenná porota Medzinárodnej súťaže hraných filmov v zložení: slovenská scenáristka a dramaturgička Barbora Námerová, maďarský filmový kritik a umelecký riaditeľ festivalu CineFest Miskolc Géza Csákvári, ktorý je od roku 2023 aj hlasujúcim členom Zlatých glóbusov a islandský režisér Hafsteinn Gunnar Sigurðsson. Práve Sigurðssonov celovečerný debut Doprava doľava (Á annan veg, 2011) si Hollywood vybral na remake. Americká verzia, Prince Avalanche (2013) s Paulom Ruddom a Emilom Hirschom, získala režisérovi Davidovi Gordonovi Greenovi Strieborného medveďa na Berlinale.

Maďarský filmový kritik Géza Csákvári, člen Európskej filmovej akadémie a FIPRESCI, kritik pre denník Népszava, vstupuje do každého filmu osobne. „Hľadám osobné prepojenie, či s filmom dokážem vstúpiť do jeho sveta, putovať s ním, snívať, smútiť, tešiť sa, báť sa. Hľadám fikciu,“ povedal Csákvári. Rozdiely medzi stredoeurópskou kinematografiou a filmami zo zvyšku sveta vníma cez kultúrny kontext. „Východná Európa má v našich filmoch nádych depresie. V Maďarsku máme príslovie, že sme najšťastnejší, keď plačeme s depresiou. To môže byť náš originálny dotyk. Naša história je iná než v šťastnejších kútoch sveta, no nie sme v najväčšej kríze. Film môže byť dobrý alebo zlý, a to je hlavná miera. Ak je dobrý, môže pochádzať z akejkoľvek kultúry, pokiaľ hovorí univerzálnym jazykom obrazu,“ doplnil.

Otázku, či je najdôležitejší príbeh, réžia alebo herectvo, Csákvári odmieta zjednodušiť. „Keby som bol herec, povedal by som, že herectvo robí z filmu zázrak. Režisér by povedal, že réžia. Ako festivalový dramaturg a filmový kritik pozerám päťsto až šesťsto filmov ročne, príbeh je samozrejme dôležitý, no nevadí mi, ak nie je rozprávaný konzervatívne. Môže byť rozprávaný obrazmi. Je to taký mix, a aj kúsok šťastia, či sa všetky kúsky spoja do niečoho výnimočného. Keďže som študoval divadlo a dramaturgiu, prirodzene tiahnem k príbehu, ale nie je to také jednoduché,“ priblížil. Práca filmového kritika je preňho remeslom rovnocenným s ostatnými filmárskymi profesiami. „Kritik musí vedieť, čo je réžia, čo scenárista, kameraman, strihač, ako vzniká hudba a zvuk. Filmový režisér nemusí byť expertom vo všetkom, ale musí vedieť o všetkom, a kritik je v tomto rovnaký, len sleduje hotový produkt. Preto nikdy filmom neudeľujem body, viem, že väčšina ľudí sa pozrie len na číslo a neprečíta nič, čo je za ním,“ dodal Csákvári.

Mladým filmárom, ktorých občas učí kreatívne písanie a dejiny moderného filmu, dáva Csákvári priamy odkaz: „Nič také ako ‚starý film‘ alebo ‚príliš starý film‘ neexistuje. Pozerajte dejiny filmu. Veľkých majstrov, skryté klenoty, kultové filmy. Keď si hľadáte vlastný hlas, musíte vedieť, že niekto iný to už nejako povedal, a vy musíte nájsť svoj spôsob. Choďte do divadla, čítajte hry. Najlepším scenáristom dnešnej doby by bol William Shakespeare. Mám skúsenosť s mladými režisérmi, ktorí staré filmy nepozerajú, do divadla nechodia, ale nápady majú. Nebuďte arogantní. Najprv sa treba učiť,“zhrnul.

Islandský režisér Hafsteinn Gunnar Sigurðsson, autor filmu Pod stromom (2017), ktorý mal svetovú premiéru v sekcii Orizzonti na 74. MFF v Benátkach a bol islandskou národnou nomináciou na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film, vstupuje do hodnotenia bez očakávaní. „Nehľadám nič zvláštne. Snažím sa byť otvorený a vidieť, či ma film nejako chytí za srdce. Filmy sú totiž veľmi rôzne a fungujú na rôznych úrovniach, takže nemôžete hľadať jednu vec,“ povedal Sigurðsson. Dobrý film musí podľa neho fungovať vo viacerých rovinách súčasne. „Dobrý film nemôže stáť len na skvelom scenári so slabou réžiou, všetko sa musí stretnúť. Ale zvyčajne to sú príbeh, obsah a postavy, ktoré vás pohnú a chytia,“ priblížil.

Spájanie tragédie a komédie, ktoré Sigurðsson často skúša aj vo vlastnej tvorbe, považuje za prirodzené. „Je úplne v poriadku postaviť tieto dva žánre vedľa seba. Vo svojej práci ich rád miešam, komédia veľmi pekne funguje, keď je v nej aj smutná stránka. A naopak,“ povedal. Originálny autorský hlas mu odhalí film sám. „Keď má film vlastný hlas, spoznáte to. Keď robí niečo špecifické, čo nevidíte v práci iných, dá sa to povedať,“ priblížil. Pre mladých režisérov má jednoduchú radu: „Buďte tvrdohlaví. Nevzdávajte sa. Nikto nepovedal, že to bude ľahké. Pokračujte,“ zhrnul Hafsteinn Gunnar Sigurðsson.

Slovenská scenáristka a dramaturgička Barbora Námerová, autorka scenárov pre celovečerné aj seriálové formáty, pristupuje k filmom v prvom rade ako diváčka. „Filmy sledujem vždy ako diváčka, nielen ako porotkyňa. Pre mňa je dôležité, či ma film emocionálne zasiahne, či je príbeh niečím inovatívny a originálny, či pre mňa funguje charakter. Film je o emóciách a o príbehu, ale s tým súvisí všetko ostatné: strih, kamera. Je to veľmi komplexné dielo,“ povedala Námerová. Vlastnú scenáristickú optiku opiera o učenie československej Novej vlny. „Vyrástla som na dramaturgii profesora Lubora Dohnala, jedného z tvorcov československej Novej vlny. Vďaka tomu sledujem skôr intenzity než klasické rozdelenie na prvý, druhý a tretí akt. Či ma film prekvapuje, či ma zasahuje, je to naozaj o emóciách,“ priblížila.

Rokovanie v porote prebehlo podľa Námerovej hladko. „V našej porote to nebolo zložité, mali sme výbornú dynamiku a názory sa navzájom dopĺňali,“ povedala. Z účasti v Košiciach si odnáša najmä rozhovory s kolegami. „Pre mňa je vždy zaujímavé stretnúť nových tvorcov. V porote máme režiséra a kritika, takže to bolo veľmi zaujímavé. A celkovo prísť do Košíc je pre mňa impulz, sú tu úžasné kiná a skvelí ľudia, ktorí tu robia kultúru,“ doplnila. Mladým scenáristom odkazuje: „Dôverujte vlastnému hlasu. Vychádzajte zo seba. Počúvajte tutoriály aj učiteľov, ale v konečnom dôsledku je to váš film a váš scenár, dôverujte pri tvorbe sebe,“ zhrnula Barbora Námerová.

Záverečný ceremoniál 32. ročníka IFF Art Film Košice, na ktorom porota Medzinárodnej súťaže hraných filmov udelí Modrých anjelov za najlepší hraný film, réžiu a herecké výkony, sa uskutoční už dnes, v stredu 24. júna 2026. Program IFF Art Film pokračuje aj vo štvrtok 25. júna 2026.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining & Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

V Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy 32. ročníka IFF Art Film Košice o Modrého anjela súťaží aj slovenský celovečerný dokument Musíme prežiť v réžii Tomáša Krupu. Film vznikal šesť rokov v Mongolsku, Grónsku, Austrálii a USA a hľadá odpoveď na otázku, ako sa muži a ženy v oblastiach zasiahnutých klimatickou zmenou už niekoľko desaťročí prispôsobili „novému normálu“. Viac ako stominútový dokument mal v Košiciach dve festivalové projekcie s úvodom a diskusiou v prítomnosti tvorivého tímu. Okrem režiséra prišli pred plátno aj kameraman Ondřej Szollos, strihač Peter Kudlička a hudobný skladateľ Dalibor Kocián alias Stroon.

Pre režiséra Tomáša Krupu nešlo o vedecký dokument o klimatickej kríze, ale o ľudskú každodennosť. „Náš film vznikal šesť rokov a nakrúcali sme ho vo viacerých kútoch sveta, na viacerých kontinentoch. Nie je o vedeckej podstate klimatickej zmeny, ale o tom, čo klimatická zmena znamená pre náš každodenný život. V našom hľadáčiku sú hlavne muži a ženy, ktorí žijú v Mongolsku, Grónsku, Austrálii, v oblastiach zasiahnutých klimatickou zmenou už niekoľko dekád, a museli sa za ten čas prispôsobiť takzvanému novému normálu a ťažším prírodným podmienkam,“ povedal Krupa.

Téma sa Krupovi otvorila pred siedmimi rokmi, keď klimatická kríza zaberala prvé strany spravodajstva. „Za ten čas, kým sme film dokončili, sa svet premenil. Dnes sa nám zdá, že klimatická zmena je sekundárna alebo až treťoradá téma popri iných naliehavejších problémoch. Klimatická zmena je tu však naďalej, nikam neodíde a nepočká. Film sme urobili hlavne preto, aby sme do tejto témy doplnili chýbajúci priestor: vyhnúť sa apokalyptickým predikciám a priniesť skôr svetlo nádeje, dokonca istú dávku absurdity a humoru, najmä v tom, ako sa s klimatickou zmenou vyrovnávajú bohaté západné krajiny, ktoré si myslia, že príroda sa prispôsobí im, a nie naopak,“ priblížil režisér.

Pri výbere lokácií bola pre tím rozhodujúca dlhodobá skúsenosť konkrétnych komunít s klimatickou zmenou. „Bolo dôležité nájsť miesta, ktoré sú zasiahnuté klimatickou zmenou už niekoľko dekád, nie len niekoľko rokov. Za ten dlhší čas tam totiž ľudia boli prinútení zamyslieť sa, ako s klimatickou zmenou pracovať, ako na ňu reagovať, ako jej dôsledky zmierňovať. V Európe to tiež vnímame, aj na juhu Slovenska sú obdobia sucha, no tu je to pre nás stále problém, ktorý trvá len niekoľko rokov: niečo opravíme a ide sa ďalej, akoby nič. Príbehy z Grónska, Mongolska, Austrálie a USA sú práve tie, kde klimatická zmena je už nový normál, ktorý ľudia žijú na vlastnej koži niekoľko desaťročí,“ povedal Krupa.

Jednotiacim princípom filmu je nevyhnutnosť prispôsobiť sa: príroda je väčšia ako človek. Vzdor a trpezlivosť dáva režisér do kontextu mongolského príbehu rodiny, ktorá sa pokúša zalesniť najsuchšie miesto na svete. „Hovorí o jednom z kľúčových argumentov: nemôžeme nadobudnúť pocit, že keď niečo vykonáme, tak výsledok sa musí dostaviť hneď. Mongolský príbeh je pekný v tom, že tá rodina sadí stromy a vie, že výsledku sa niektoré generácie nemusia dožiť, ale že budú v tom pokračovať ich deti a deti ich detí. A jedného dňa takýmto spôsobom dôjde k zmene,“ priblížil režisér.

Šesťročné nakrúcanie bolo pre filmový tím vyčerpávajúcou aj formatívnou skúsenosťou. „Prešli sme púšťami, oceánmi, horúčavami aj ľadom. Nie sme horskí filmári ani veľkí dobrodruhovia, sme prevažne mestskí ľudia. Asi najťažšou lokáciou bola Austrália: predstavte si nakrúcanie pri 45 až 50 stupňoch Celzia. V týchto teplotách na svoje limity narážalo nielen naše fyzické telo, ale aj filmová technika. Bolo to miesto, kde sa, ako sa hovorí, topí vzduch. Druhým extrémom bolo Grónsko: bez ciest, doprava na ľade alebo cez ľad, ktorý sa už pomaly topí, a na lodiach. Pamätám si svoju prvú cestu loďou cez ľadové kryhy, všetky do nej narážali a vydávali obrovský zvuk, ktorý nám pripomínal, že sa hneď potopíme. Pre miestnych rybárov to však bola rutina,“ opisuje Krupa.

Z momentov, ktoré ho najviac zasiahli, vyčnieva austrálske podzemné bývanie a obrazy domov padajúcich do oceánu. „Bývanie v austrálskom podzemí bolo veľkým zážitkom. Ľudia tam boli donútení buď odísť, alebo zostať na mieste, ktoré pôvodne považovali za svoj domov, ale zabývať sa pod zemou, lebo vonku je bežne 40 až 50 stupňov a v skalnom podzemí je chladnejšie. Dnes sa do jaskýň na niektorých miestach ľudia vracajú, a to je alarmujúca paralela s tým, odkiaľ sme kedysi vyšli. Jediným zdrojom svetla je tam jedno okno, vo vnútorných miestnostiach je úplná tma. Spalo sa tam veľmi dobre,“ prezradil režisér.

Psychická náročnosť dlhých výprav fungovala podľa Krupu len vďaka spolupráci tímu. „Vždy, keď som ja sám bol vyčerpaný alebo v úzkych, kameraman či zvukár ma potiahli hore a povedali, že musíme a že to dokážeme. A naopak, niekedy som ich potiahol do kopca ja. Tlak v 50 stupňoch ustojíte rýchlejšie ako tlak vlastných pochybností v tvorivom procese,“ povedal.

Globálny rozmer si Krupa plánuje udržať aj v ďalšom projekte. „Pripravujeme film, ktorý bude o soli a o vzťahu ľudstva k nej: ako tento vzťah formoval našu civilizáciu od minulosti po prítomnosť a ako bude formovať aj budúcnosť. Bude to taký civilizačný dokument o tej najobyčajnejšej veci, ktorú máme všetci doma na stole a ktorú považujeme za samozrejmosť,“ doplnil Tomáš Krupa.

Kompletný program 32. ročníka IFF Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) vrátane Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy nájdu návštevníci na stránke aff.cinepass.sk.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining&Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

V sekcii Slovenská sezóna 32. ročníka IFF Art Film Košice mal v pondelok 22. 6. v Kine Úsmev festivalovú projekciu šesťdesiatminútový dokumentárny portrét Neviditeľný Jan Gogola v réžii Mareka Janičíka. Je venovaný českému dramaturgovi a pedagógovi Janovi Gogolovi st., ktorý sa za viac ako pol storočie podieľal na vyše šesťdesiatich tituloch a vyučoval scenáristiku a dramaturgiu na pražskej FAMU, na Akadémii umení v Banskej Bystrici aj na JAMU v Brne. Ďalšiu festivalovú projekciu uvedie IFF Art Film vo štvrtok 25. júna o 16.00 v Kulturparku JOJ Cinema.

Pre režiséra Mareka Janičíka nebol Jan Gogola len témou filmu, ale aj jeho pedagógom. „Jan Gogola bol môj pedagóg dramaturgie a scenáristiky — a nielen môj, ale aj množstva ďalších scenáristov. Bol vždy človek, na ktorého som sa veľmi tešil. Keď už ako osemdesiatročný odchádzal do dôchodku a prestal učiť, rozhodol som sa, že by som rád zachoval jeho odkaz, ale hlavne ho predstavil verejnosti, pretože je doslova neviditeľný a má pritom za sebou obrovské množstvo vecí,“ povedal Janičík.

Klasickému televíznemu portrétu sa Janičík chcel vyhnúť — a využil na to samotnú profesiu protagonistu. „Mal som pred sebou odborníka na slovo vzatého, jedného z najlepších dramaturgov v Česku a na Slovensku. Rozhodol som sa, že film o ňom budem točiť tak, že mi ho bude dramaturgovať kvázi v priamom prenose. Divák sa stáva svedkom toho, ako vzniká dramaturgia tohto filmu o ňom,“ priblížil. Na konzultácie nosil profesorovi natočené aj predstrihané časti filmu a spolu hľadali, čo funguje, čo nie a ako ho posunúť ďalej.

Forma sa časom rozšírila o ďalšieho komentátora. „Konzultoval som to nielen s ním, ale aj s jeho synom Janom Gogolom mladším, ktorý je tiež veľmi významný profesor a zároveň režisér a dramaturg. Nakoniec to dopadlo tak, že obaja sedia spolu, sledujú film o pánovi profesorovi, ktorý zatiaľ vzniká — a neustále ho komentujú. Sú to veľmi vtipní ľudia, doberajú sa, je to veselé. Snáď sa diváci nebudú nudiť — aj keď je to film o dramaturgii. Lebo keď sa povie dramaturgia, ľudia už len pri tom slove zívajú,“ povedal s úsmevom Janičík.

Nakrúcanie filmu bolo pre režiséra aj nečakanou školou. „Aj keď mám štátnu skúšku z dramaturgie ako Gogolov študent, musím priznať, že až pri tomto filme som sa naučil, čo tá dramaturgia skutočne je,“ priznáva Janičík. Blízky vzťah k profesorovi mal pri natáčaní dokumentaristov ambivalentný dopad — človek vie byť „príliš milý“. „Lenže kto pozná pána profesora Gogolu, vie, že je to človek, s ktorým je vždy zábava, ktorý nikoho v živote nenahneval — a myslím, že práve preto má za sebou takú úspešnú kariéru, lebo sa s ním dobre spolupracovalo. Ten portrét je teda taký, ako je on sám: milý a autentický,“ dodal režisér.

Uvedenie filmu práve na IFF Art Film má pre Janičíka osobný rozmer. „K Art Filmu mám veľmi blízky vzťah. Pochádzam z okolia Trenčína, kde festival vznikal, bol som jeho pravidelným účastníkom. V roku 2011 som tu premiéroval svoj prvý film — a stalo sa mi, že som si tu našiel manželku, s ktorou mám dve deti. Teraz sú so mnou tu na festivale, takže sme tak trochu artfilmová rodina,“ povedal Marek Janičík.

Reprízu filmu Neviditeľný Jan Gogola uvedie IFF Art Film vo štvrtok 25. júna o 16.00 v Kulturparku JOJ Cinema. Kompletný program 32. ročníka IFF Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) vrátane sekcie Slovenská sezóna a festivalové cinepassy nájdu návštevníci na stránke aff.cinepass.sk.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining&Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

Krátky hraný film Táto izba sa nedá zjesť v réžii Emílie Ondriašovej — citlivá adaptácia rovnomennej novely spisovateľky Nikol Holzerovej o dospievajúcej Tereze a o tom, čo dieťa nedokáže pomenovať — je súčasťou bloku Krátke filmy II v Medzinárodnej súťaži krátkych filmov 32. ročníka IFF Art Film Košice. Snímka nakrútená na 35 mm filmovom materiáli vznikla ako absolventský projekt VŠMU. Obe festivalové projekcie — v sobotu 20. júna o 16.30 a v pondelok 22. júna o 10.30 — boli spojené s úvodom a diskusiou v prítomnosti režisérky Emílie Ondriašovej a producentky Marianny Vadovičovej.

Pre režisérku Emíliu Ondriašovú bola voľba literárnej predlohy zámerná. „Počas školy som začala koketovať s myšlienkou, že by som si vyberala témy do filmov nielen z osobného života, čo je taký klasický prístup na škole. Veľmi veľa čítam, mám rada slovenských aj českých autorov. Keď som si prečítala knihu Nikol Holzerovej Táto izba sa nedá zjesť, povedala som si, že to je jedna z malých kníh, ktoré by mali uzrieť svetlo sveta aj vo filmovej podobe,“ povedala Ondriašová. Nie je to jej prvá adaptácia — predtým ako školské cvičenie spracovala aj poviedku Prázdniny zo zbierky Duša Martinčoka Niekto sa nájde, ktorá vo forme jej krátkeho filmu Tento divný deň mala premiéru v Krakove.

Holzerovej novela je napísaná z perspektívy hrdinky v troch vekových obdobiach — vo veku 12, 15 a 18 rokov. Ondriašová si v krátkom filme zvolila iný prístup, no detskú a tínedžerskú perspektívu ponechala. „Je to nevyhnutné, lebo človek vidí, ako sa mení vnímanie tej istej situácie, keď má dvanásť, pätnásť a osemnásť. Skutočne to nie je to isté. Nepozerá sa dieťa na toho staršieho muža rovnako, keď má dvanásť rokov a keď má osemnásť. Asi preto si Nikol zvolila tento prístup,“ vysvetlila režisérka.

Film stavia na obrazných metaforách, ktoré si požičala priamo z knihy. „Mnoho z nich sme dokázali zobrať a preniesť na plátno — a majú obrovskú silu. Nikol sa darí vytvoriť pocit nepríjemna, túžby alebo väzenia nie cez deskriptívne rozprávanie, ale práve cez tie metafory, ktoré v nás emóciu vyvolajú silnejšie, ako keby to opísala na rovinu,“ priblížila režisérka. Jednou z najsilnejších scén je omietka v ústach hrdinky — a v tomto prípade ide o reálnu omietku, nie rekvizitu. So scenografkou Natáliou Minárikovou ju podľa Ondriašovej dlho riešili: „Niekto vyrobil stenu, ale tá nevyzerala veľmi dobre. Našťastie sme mali reálnu scénu — a tá nakoniec skončila vo finálnom strihu. Áno, mala v ústach reálnu omietku. Mali sme však pripravenú vodu aj lavóre, kam to mohla vypľuť. Dala to,“ prezradila Ondriašová.

Krehkú tému spracovala s vedomím istých rizík. „Pri každom filme sa človek bojí, čo z toho vznikne. Vedela som ale, že tá látka je strašne dobrá — a rovnako dobrý bol aj casting. Viktória Šuplatová, ktorá hrala pätnásťročnú Terezu, a Ady Hajdu, ktorý hral pedagóga, sa poznajú dlhé roky. Ady ju, ako hovorí, kočíkoval, keď bola malá. Bolo to pre ňu trošku divné, ale aj vďaka tomu sa na filmovej scéne vytvoril bezpečný priestor — mali sme blízke vzťahy a navzájom sme sa podporovali,“ povedala. Z dnešného pohľadu by však niektoré veci urobila inak: „Takýto projekt by si vyžadoval konzultáciu s psychológom, možno aj detským alebo tínedžerským, a na pľaci by mala byť koordinátorka intimity. V našom prípade to vtedy nebolo možné — ale určite by to nemalo byť bez nich,“ dodala Ondriašová.

Cestu literárnej adaptácie Ondriašová chce sledovať aj ďalej. „Túto konkrétnu tému aktuálne ďalej skúmať nepotrebujem — keď ju človek raz spracuje, na chvíľu chce mať od toho pokoj. Ale určite plánujem adaptovať ďalej literatúru. Slovenských aj českých autorov je naozaj dosť a sú výborní — zaslúžili by si objaviť vo filmových adaptáciách,“ povedala režisérka, ktorá priznala, že ďalší titul už má „na muške“.

Producentka Marianna Vadovičová zhrnula vznik filmu ako jednu z najlepších svojich školských spoluprác. „Film vznikol ako cvičenie na VŠMU a absolútne sme nečakali, že z toho vznikne taký pekný film. Je krásny vo svojej jednoduchosti,“povedala. Pre voľbu materiálu bola podľa nej rozhodujúca režisérka. „Presvedčila ma Emília Ondriašová, ktorej zapálenie pre túto knižnú predlohu som videla od prvej sekundy. Dôverovala som jej, že to bude dobrá téma a že to celé dobre dopadne. Bola to najlepšia spolupráca na škole — každý tvorca žil pre ten projekt,“ doplnila Vadovičová.

Voľba 35-milimetrového filmového materiálu bola podľa Vadovičovej čiastočne daná samotným cvičením, čiastočne dramaturgickým rozhodnutím. „Bolo to súčasťou cvičenia a zároveň aj režijno-producentské rozhodnutie. Nejakým spôsobom sme spárovali tému s tým materiálom — vedeli sme, že toto bude dobrá látka na spracovanie v obmedzeniach, ktoré sme mali. Trochu sme bojovali s počtom rolí aj s dĺžkou cvičenia, ktoré malo byť kratšie, než nakoniec bolo, ale myslím si, že to dobre vyšlo,“ povedala producentka. K celkovej dostupnosti krátkeho filmu doplnila: „Odkedy Audiovizuálny fond otvoril výzvu aj pre krátkometrážne filmy, vzniká ich oveľa viac — a dúfam, že ich budeme vidieť ešte viac aj v kinách.“

Úlohu producenta pri filme s citlivou témou vidí Vadovičová ako garanta bezpečného priestoru. „Úlohou producenta je, aby sa všetci v tom procese cítili bezpečne — tvorcovia aj herci. A keďže film vznikol podľa knižnej predlohy, snažili sme sa nejakým spôsobom konzultovať aj s autorkou samotnej novely.“ S Nikol Holzerovou boli v kontakte, no autorka sa k hotovému filmu zatiaľ nevyjadrila. „Dúfam, že tým pádom si o tom nemyslí nič zlé,“ dodala Vadovičová s úsmevom.

Spolupráca s Ondriašovou pokračuje. „Máme rozpracovaný celovečerný film, ktorý píše scenárista Adrián Bihári — spoznali sme sa tiež na škole — a režírovať ho bude Emília. Plus jeden ďalší krátky film s Adriánom Bihárim a viacero ďalších titulov v ranejšom štádiu,“ prezradila Marianna Vadovičová.

O víťazovi Medzinárodnej súťaže krátkych filmov 32. ročníka IFF Art Film rozhodne trojčlenná medzinárodná porota (Maciej Gil z Poľska, Mohammed Almughanni z Palestíny a Barbora Sliepková zo Slovenska), víťazný film získa sošku Modrého anjela. Kompletný program festivalu (19. – 25. júna 2026) nájdu návštevníci na stránke aff.cinepass.sk.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining&Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

V nedeľu 21. júna 2026 o 19.00 mal v Kulturparku JOJ Cinema v rámci Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy svoju festivalovú projekciu poľský celovečerný film Miništranti (originálny titul Ministranci). Stodesaťminútovú drámu o skupine chlapcov z chudobnej vidieckej komunity, ktorí sa pokúšajú prinútiť svoje okolie dodržiavať Desatoro, osobne uviedol na IFF Art Film jej režisér Piotr Domalewski. Úvod aj následnú diskusiu moderoval festivalový tím a sála Kulturparku JOJ Cinema bola na premiérovej projekcii vypredaná do posledného miesta. Film súťaží o Modrého anjela a diváci, ktorí sa na nedeľnú projekciu nedostali, ho budú môcť vidieť v stredu 24. júna o 17.00 v Kine Veritas.

Pre režiséra Piotra Domalewského je film vo svojej podstate o pokuse zmeniť svet — len ten svet treba presne pomenovať. „Je to film o skupine mladých ľudí, ktorí chcú zmeniť svet. Musíme byť presní v tom, aký svet to je: chudobné vidiecke prostredie v Poľsku, malá komunita úzko spätá s kostolom, pretože kostol je tam centrom kultúry a vlastne celého života. Mladí miništranti sa snažia svoju komunitu meniť tak, že overujú, či sa ľudia okolo nich snažia dodržiavať Desatoro. Tých, ktorí sa snažia, odmeňujú, a tých, ktorí nie, trestajú. Sú niečo ako moderní Avengeri. Chudobná verzia Avengerov. O tom je film,“ povedal Domalewski.

Film vzniká z osobnej skúsenosti režiséra, ktorý sám pochádza z konzervatívnej katolíckej rodiny. „Môj pohľad je dosť čestný, lebo som v takomto prostredí vyrastal. Pochádzam z konzervatívnej katolíckej rodiny a dvanásť rokov som bol miništrant. Nie som teda oddaný organizácii — pretože katolícku cirkev nazývam organizáciou, lebo to s vierou nemá nič spoločné. Tie dva faktory treba oddeliť: prvý je administratíva a organizácia, ktorou cirkev je; druhý je viera. Nesnažím sa kritizovať vieru — hovorím o organizácii,“ zdôraznil. Vzburu proti tabuizácii považuje za prirodzenú súčasť filmárstva. „Cirkev je organizácia, ktorá sa bojí konverzácie na akejkoľvek úrovni. Vždy budú ľudia, ktorí budú proti tomu, aby sa o tejto téme vôbec hovorilo — no je aj mnoho podporovateľov. Ak chcete urobiť film, ktorý sa páči každému, musí byť zlý. Vždy musí byť niekto, kto je proti, a to je pre mňa filmárstvo,“ dodal.

Voľba detských protagonistov bola pre Domalewského zásadná pre uveriteľnosť filmu. „Detskú perspektívu som zvolil, lebo keď hovoríme o veciach ako viera, dobré skutky a zlé skutky, ten pohľad musí byť uveriteľný, aby diváka emocionálne zaujal. Dospelí — vrátane mňa — týmto hodnotám už príliš oddaní nie sme; nás riadi relativizácia. Deti to tak nemajú, dokážu oddeliť dobré od zlého, vidia ten rozdiel a tú medzeru. A preto sú v tej krížovej výprave úprimní — v podstate sú to malí križiaci,“ vysvetlil režisér.

Práca s detskými hercami si vyžadovala iný režijný prístup — Domalewski je pôvodne herec a tomuto rozdielu sa venoval cielene. „Práca s mladými hercami si vyžaduje desaťkrát viac trpezlivosti. Pripravili sme workshopy, skúšali sme scény, pracovali na ich choreografii aj v rôznych lokáciách. Som pôvodne herec, no nesnažil som sa ich naučiť herectvo — to sa naučiť nedá, buď ho máte v sebe alebo nie. Snažil som sa skôr vytvoriť v nich pocit, že sú v bezpečí a v rámci hraníc, ktoré sme si na začiatku stanovili, môžu robiť, čo chcú. A myslím, že to fungovalo veľmi dobre,“ povedal Domalewski.

Pri prvom medzinárodnom uvedení filmu na festivale v Palm Springs téma zarezonovala aj mimo poľsko-katolíckeho kontextu. „V Palm Springs uviedli okolo 140 filmov z celého sveta — všetky ocenené snímky z Európy aj odinakiaľ. Z nich diváci vybrali osem titulov do záverečného programu — a medzi nimi aj Miništrantov. Možno to tvrdí čosi o ľudskej prirodzenosti: hovoríme jedno a robíme niečo úplne iné. Politika je toho extrémnym príkladom — vyhlasujú, že zachraňujú svet, a vzápätí letia tryskáčom po kávu. Film je možno aj o tom, ako sa snažíme tej ľudskej prirodzenosti porozumieť,“ uzavrel Piotr Domalewski.

Po vypredanom nedeľnom uvedení v Kulturparku JOJ Cinema dáva IFF Art Film košickým divákom ešte jednu šancu zažiť Miništrantov na veľkom plátne: reprízna festivalová projekcia sa uskutoční v stredu 24. júna o 17.00 v Kine Veritas. Vstupenky sú dostupné v predpredaji na aff.cinepass.sk, kde návštevníci nájdu aj kompletný program 32. ročníka IFF Art Film Košice (19. – 25. júna 2026).

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining&Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

V nedeľu 21. júna 2026 o 16.00 mal v Kulturparku JOJ Cinema svoju festivalovú projekciu v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy o Modrého anjela slovensko-maďarský celovečerný dokumentárny film Dcéra môjho otca (pôvodný titul Apám lánya). Sedemdesiatsedemminútová snímka slovenskej režisérky maďarskej národnosti Ley Podhradskej sa zrodila z jej osobného pátrania po nevlastnej sestre, o ktorej sa po dvadsiatich siedmich rokoch dozvedela, že je nažive. Premiéra v Košiciach bola prvým uvedením filmu pred slovensky hovoriacim publikom. Úvod a diskusiu k filmu sprevádzala režisérka spolu s kameramanom Krisztiánom Ollárim.

Pre Leu Podhradskú sa film začal úplne osobne. „Pred ôsmimi rokmi som zistila, že moja nevlastná sestra je nažive — a rozhodla som sa ju nájsť. Spočiatku som vôbec nechcela točiť žiadny film, lebo nikto nechce dať svoju vlastnú rodinu pred verejnosť. Ale postupne som zistila toľko maličkostí, že som mala pocit, že nejde len o mňa a o moju rodinu — že je tam niečo väčšie,“ vysvetlila režisérka. Pri pátraní oslovila množstvo rodinných príbuzných a každý jej o stratenej sestre rozprával niečo iné. „Mala som pocit, že síce hovoríme o jednej osobe, ale počúvam o desiatich rôznych sestrách. Tá pestrosť postáv ma ako filmárku doviedla k tomu, že som povedala — možno z toho môže byť film,“ dodala.

Pre režisérku, sestru aj členku rodiny v jednej osobe bola výroba filmu hľadaním rovnováhy. „Hráte tri roly naraz: ste režisérka, ste sestra človeka, ktorého hľadáte, a ste aj členka rodiny. To, čo je dobré pre sestru, nemusí byť dobré pre režisérku — a naopak. Najťažšie bolo rozhodnúť sa, čo z toho, čo som našla, vôbec neukázať. Nájsť niekoho po 27 rokoch znamenalo vodopád príbehov, často veľmi nepríjemných a tragických. Musela som postaviť hranicu: toto môžem divákovi ponúknuť, toto už nie. Verím, že diváci nie sú hlúpi a niekedy mlčanie nesie viac významu než slová,“ povedala Podhradská.

Vo filme má svoje vlastné miesto aj detská fantázia Podhradskej. „Ja som si ako dieťa predstavovala, že žije. Predstavovala som si ju pri mori, v krásnych šatách, na vysokých opätkoch, v žltom dome — a okolo neho vždy nejaký malý modrý vtáčik. Túto moju vlastnú verziu prinášame do filmu prostredníctvom animácie,“ priblížila režisérka. Ostatným členom rodiny dala vo filme priestor, aby hovorili sami za seba. „Bolo pre mňa dôležité, aby nikto, kto sa na filme zúčastnil, nikdy neoľutoval, že bol jeho súčasťou. A niekedy je silnejšie nechať ľudí jednoducho sedieť v ich vlastnom bezpečnom prostredí, než pridávať ďalšiu filmovú vrstvu archívu či animácie,“ doplnila.

Pri tvorbe mala Podhradská obavu, že príbeh je príliš osobný a divák sa s ním nestotožní. Tú obavu rozptýlila prvá projekcia v Budapešti pred troma stovkami divákov. „Po projekcii bola diskusia. Sála bola úplne v tme, ja som čakala otázky o filme — a namiesto toho ľudia vstávali a v tme začali rozprávať svoje vlastné rodinné príbehy. Jedna pani vyše štvrť hodiny rozprávala a plakala. Bolo to ako verejné rodinné konštelačné stretnutie — len pre tristo ľudí. Vtedy som pochopila, že film vôbec nie je o mne ani o mojej sestre — je o všeobecnejšom probléme tabu a o tom, ako veci v rodinách jednoducho prijímame, namiesto toho, aby sme sa pýtali,“ zhrnula. V konkrétnej rodine sa však po filme nezmenilo nič — Podhradská priznáva: „Mala som očakávania, že po dvadsiatich siedmich rokoch konečne otvoríme rozhovor. Pravda je, že všetko pokračuje, ako bolo: kto ju podporoval, podporuje ju, a kto bol proti, ostáva proti.“

Slovenská festivalová projekcia bola pre ňu prvým stretnutím so slovensky hovoriacim publikom. „Vždy ma zaujímalo, ako bude film prijatý mimo maďarsky hovoriaceho prostredia. Pochádzame z rovnakého kultúrneho sveta, ale hovoríme rôznymi jazykmi. Film je založený na rozprávaní a divák musí čítať titulky. Som zvedavá, ako sa to bude počúvať doma,“povedala Lea Podhradská.

Po náročnej osobnej snímke našla Podhradská v hlave odpočinok v inom žánri. „Po tomto filme potrebujem veľa zábavy. Rozhodla som sa, že môj ďalší projekt bude komédia — milujem absurdné komédie. Pred rokom som narazila na legendu z jednej maďarskej dediny neďaleko Bratislavy, ktorá ma fascinovala a nedala mi spávať. Bude to hraný film s vlastnými postavami, konfliktom a dramaturgiou,“ prezradila režisérka.

Kameraman Krisztián Ollári pripravil pre film Dcéra môjho otca výtvarnú stratégiu na pomedzí dokumentu a inscenovanej fotografie. „Dá sa povedať, že je to hybridný dokument — nie klasický, kde chodíme za protagonistom a natáčame, čo robí. Obsahuje veľa fotograficky nastavených scén, lebo sme chceli, aby vizuál pripomínal starší fotoalbum, v ktorom si divák listuje a cez ktorý sa môže vrátiť do tej rodiny,“ povedal.

Spojenie dokumentárneho záberu, animácie a rodinného archívu vyžadovalo špecifický prístup. „Pracovali sme s archívmi, ale aj s VHS kamerami, na ktorých sme nakrúcali sami — nebol to archív, hrali sme sa naň. Niektoré zábery sa potom aj animovali; hlavnú animáciu robil animátor, ktorý vizuál prepájal s natočenými zábermi,“ vysvetlil Ollári.

Najnáročnejšou súčasťou nakrúcania nebola pre Ollárího vizuálna stránka, ale prístup k rodine. „Na začiatku sme si s režisérkou povedali, že nechceme talking heads — samozrejme, úplne sme sa im nevyhli, je ich vo filme okolo štyridsať či päťdesiat, vyžiadalo si to samotný príbeh. Pre mňa ako kameramana ale najťažšia nebola vizuálna hra, ale skôr psychologická: dostať sa do tej rodiny tak, aby necítili, že je tam niekto s kamerou v pozadí. Už počas rešerše som sa snažil zaradiť tak, aby ma vnímali skôr ako kamaráta než ako kameramana,“ povedal.

Pred slovenskou projekciou mal Ollári zmiešané pocity. „Som zvedavý, aké budú reakcie slovenského publika, keď už vieme, ako reagovali v Maďarsku. Pri filme s veľkým podielom hovoreného slova a titulkov je jazyk svojou vlastnou bariérou — uvidíme, ako sa s tým slovensky hovoriace publikum stotožní,“ doplnil Krisztián Ollári.

Reprízna festivalová projekcia filmu Dcéra môjho otca sa uskutoční v stredu 24. júna o 11.00 v Kine Veritas. Kompletný program 32. ročníka IFF Art Film Košice (19. – 25. júna 2026), vrátane Medzinárodnej súťaže filmov zo strednej a východnej Európy, nájdu návštevníci na stránke aff.cinepass.sk.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Wallonie-Bruxelles International.be, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining&Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

V nedeľu 21. júna 2026 patril večer v Košiciach pamiatke Vlada Müllera — ikony slovenského filmového herectva, ktorý sa narodil pred deväťdesiatimi rokmi a v sobotu 20. júna uplynulo tridsať rokov od jeho úmrtia. Cenu Milana Lasicu in memoriam, ktorú IFF Art Film Košice udeľuje od roku 2025 významným hereckým osobnostiam slovenskej kinematografie, pri príležitosti nedožitého jubilea, prevzal za svojho otca z rúk Magdy Vášaryovej spevák a textár Richard Müller. V ten istý večer sa v Kine Úsmev premietala dráma Smrť šitá na mieru, ktorú z otcovej bohatej filmografie do festivalového programu osobne vybral. Historická radnica privítala Richarda Müllera aj ako hosťa špeciálneho vydania talkshow Večera s Havranom.

Pre Richarda Müllera bol výber konkrétneho titulu z otcovej filmografie premyslený. „Je to skvelý film. Réžiu báječne spravil Martin Hollý, kameru Karol Krška, hudbu Zdeněk Liška a môj otec ho ťahá v absolútne disciplinovanej hereckej role. Skvelý námet, ktorý vychádza zo skutočnej udalosti — niečo také sa naozaj kedysi dávno udialo. Povedal som si, že je to v rámci otcových prác možno menej známa záležitosť a že by stálo za to, keby ju na tomto festivale mohol vidieť ďalší okruh divákov,“ povedal Richard Müller. Otázku, do akej miery sa otcova osobnosť dostávala do jeho hereckých postáv, Müller zhrnul krátko: „Vždy to tam bolo nejakým spôsobom premietnuté. To je v každom prípade. A tento film tiež o tom svedčí.“

Richard Müller je známym filmovým fanúšikom a v rozhovore opäť priznal pevné miesto v jeho rebríčku trilógii Francisa Forda Coppolu. „Páčia sa mi všeobecne jeho filmy — či je to Krstný otec 1, 2, 3, alebo Rozhovor, s Genom Hackmanom. Mám tieto filmy veľmi rád a rád si ich pozriem aj niekoľkokrát.“ K opakovanému sledovaniu má jednoduchý komentár: „Vždy tam nájdem niečo nové. A prídem na to, aký som málo chytrý.“

Z aktuálnej tvorby ho v poslednom čase zaujal Steven Spielberg. „Jeho posledný film sa mi veľmi páčil, priznám sa,“doplnil Müller. Pri otázke, čo robí, keď sa pozerá na film, neváhal: „Som divák. Nechám sa uniesť filmom.“

Na otázku, čo ho čaká ako hudobníka v najbližšom období, Richard Müller odpovedal so smiechom: „Strašne veľa koncertov.“ Nový album je v hľadáčiku, no priznáva: „Niekedy ďalší rok.“

Reprízna projekcia drámy Smrť šitá na mieru sa uskutoční v stredu 24. júna o 16.00 v Sále IMPULZ Kina Úsmev. Kompletný program 32. ročníka IFF Art Film Košice (19. – 25. júna 2026), vrátane laureátskej sekcie Cena Milana Lasicu, nájdu návštevníci na stránke aff.cinepass.sk.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining&Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie

V sekcii Slovenská sezóna 32. ročníka IFF Art Film Košice mal v sobotu 20. júna 2026 v Kine Úsmev a v nedeľu 21. júna v Kine Veritas svoju projekciu šesťdesiatminútový dokumentárny film Everest: Hora matky v réžii škótskeho dokumentaristu Paula Diffleyho. Film zachytáva výstup vedkyne, horolezkyne a matky Lucie Janičovej — prvej Slovenky na vrchole Mount Everestu — popretkávaný osobným príbehom o detstve, materstve a o tom, ako sa bolesť dá premeniť na silu. Obe projekcie sprevádzal úvod a diskusia s tvorcami v prítomnosti režiséra Paula Diffleyho, Lucie Janičovej a jej dcéry Adely Janičovej, ktorá je tiež protagonistkou filmu. Na obe projekcie nadviazal aj masterclass v rámci AF INDUSTRY Dokumentárna výzva – cesta s kamerou na Mount Everest v nedeľu 21. júna o 13.00 v Galérii ALFA Kulturparku.

Pre Luciu Janičovú nebol film len záznamom prvenstva. „Film vznikol nie preto, aby som povedala ďalší príbeh o Evereste, ale práve preto, aby som inšpirovala iných, ktorí majú za sebou tiež nejaké ťažké životné situácie. Chcela som im dodať odvahu a ukázať, že aj bolesť sa dá zmeniť na silu, že akékoľvek maličké kroky nás dokážu doviesť k veľkým cieľom a že nemusíme byť obeťami svojej minulosti, ale autormi svojej budúcnosti,“ povedala Lucia Janičová.

Titul filmu Everest: Hora matky odkazuje na Janičovej osobný pohľad na materstvo: „Keď som vyrastala, nevidela som okolo seba veľa žien horolezkýň. Videla som silné ženy — moju mamu, tety, babky — ktoré držali rodiny pokope, kým muži chodili za dobrodružstvom. Vždy som vnímala mamu ako niekoho, kto obetuje svoj život. Časom som pochopila, že by to tak nemalo byť: my rodičia sme modelmi a vzormi pre naše deti. A keď im ukážeme, že sme odvážni, veríme si a nebojíme sa vykročiť za vysokými cieľmi, tak to je to, čo môžeme našej budúcej generácii podať. To bolo pre mňa veľmi dôležité — robila som to pre moju vlastnú dcéru,“ vysvetlila.

Janičovej cesta sa nezakladala iba na fyzickej príprave. Ako vedkyňa pristupovala k výstupu aj profesionálne: „Bez vedy by som na Everest nedokázala vyliezť, priznám. Pre mňa je veda súčasťou výstupu. Strávila som vyše roka štúdiom fyziológie v extrémnych podmienkach, lebo som potrebovala rozumieť, ako funguje moje telo v takom prostredí — podľa toho som plánovala taktiku výstupu,“ priblížila.

Symbolický význam výstupu pre Janičovú presahoval šport. „Pred 40 rokmi sa na vrchol dostali prví Slováci — Zoltán Demján a Jozef Psotka, no žiadna Slovenka tam dovtedy nestála. Everest mi prišiel ako symbol medzery medzi mužmi a ženami, ktorú som sa rozhodla zaplniť. Inšpirovala ma v tom Afganka Frešta Ibrahimi, utečenkyňa, ktorá mala za sebou ťažkú minulosť a takýto obrovský sen. Chcela som ženám povedať, že nikdy nebudeme vedieť, čo dokážeme, kým to neskúsime,“ povedala Lucia Janičová.

Najnáročnejšou súčasťou nakrúcania bolo podľa Janičovej zachytávať samú seba. „Je ľahšie natáčať niekoho iného, no nie vždy pri mne niekto bol. V niektorých momentoch som musela zvážiť, či si nechám omrznúť ruky, alebo budem mať záber. To bol ten trade-off: budem mať footage, alebo nebudem mať footage,“ priblížila.

Pre divákov, ktorí nikdy neliezli, má film jednoduchú výzvu: nastaviť si svoj vlastný Everest. „Everest nie je len jeden. Naše sny nemusia byť horolezecké — pre niekoho je Everest aj kilometer pešo alebo päť kilometrov v behu. Dôležité je vybrať si vyšší cieľ, k niečomu, k čomu máme vzťah. Krôčik po krôčiku, nepozerajme, ako ďaleko ešte máme, ale ako ďaleko sme už prišli,“ zhrnula Janičová.

Režisér Paul Diffley, škótsky dokumentarista špecializujúci sa na filmy o horolezectve a dobrodružstve a zároveň Janičovej životný partner, sa ku projektu prirodzene dostal cez ich spoločnú cestu na hory. „Nikdy som si nepredstavoval, že o nej raz spravím film — nie je profesionálna športovkyňa, je vedkyňa. Keď sme však zistili, že žiadna Slovenka dovtedy nestála na Evereste, videl som, že je to národné prvenstvo, na ktorom by sa dal postaviť film,“povedal Diffley. Časť výstupu v Himalájach nakrútil nepálsky kameraman Manish, zvyšok záberov robila samotná Lucia a jej šerpa — okrem GoPro kamier sa veľa scén nakrútilo na iPhone 15. „Je až prekvapujúce, aký dobrý už dnes je. Keď som začínal s filmovaním, nevedel som si predstaviť, že niekedy budem na nakrúcanie záberov používať mobilný telefón,“ doplnil Diffley.

Diffleyho prístup bol pre neho samotného nový — natáčal ho dlhodobý partner filmu a postprodukcia trvala 18 mesiacov. „Kým v minulosti som horolezcov nakrútil, zatvoril sa na tri mesiace v miestnosti a prvýkrát ste film videli až na premiére, tentoraz to bol oveľa kolaboratívnejší proces s Luciou. Myslím si, že výsledok je vďaka tomu lepší film,“vysvetlil. Vrcholom rozprávania je pre režiséra kapitola o Janičovej detstve na Slovensku, ktorú dotvára aj animácia. „Moja obľúbená časť je tá, kde sa dozvedáme o Luciinom domácom živote a o tom, ako vyrastala na Slovensku — pre mňa je to zlomový moment filmu. Animácia mi navyše dovolila tvorivejší prístup: nechcel som, aby to bol klasický dokument v štýle BBC — len talking heads a strihy,“ povedal Diffley.

Tretiu rovinu filmu — pohľad rodiny, ktorá ostávala doma — predstavuje dcéra Lucie Adela Janičová, ktorá vo filme hrá aj samú seba, aj svoju mamu ako malé dievčatko. „Veľmi rada som hrala svoju mamu, keď bola malá. Mamu a samu seba som hrala rada,“ uviedla Adela. Maminmu výstupu rozumie, no zároveň priznáva strach: „Bála som sa o ňu — nevedela som, či sa vráti. Ale vedela som, že to urobí. Bola som na ňu na sto percent hrdá a aj som jej to povedala,“dodala. Príbeh mamy spracovala aj v krátkej knihe pre čitateľov vo veku 6 až 8 rokov: „Volá sa Moja mama vyliezla Everest. Nie je dlhá, ale myslím, že je dobrá,“ priblížila Adela s úsmevom. Festival v Košiciach jej pripadol skvelý, hoci si musela zvykať: „Bála som sa, keď som musela byť pred možno tristo ľuďmi. Nie som na to vôbec zvyknutá, ale mama už je,“ dodala.

V rámci sprievodného programu AF INDUSTRY otvorili Lucia Janičová a Paul Diffley v nedeľu 21. júna o 13.00 v Galérii ALFA Kulturparku masterclass Dokumentárna výzva – cesta s kamerou na Mount Everest. Hodinovú diskusiu pre filmových profesionálov venovali praktickým výzvam nakrúcania v extrémnych podmienkach — od plánovania a financovania medzinárodnej koprodukcie cez prácu s amatérskou aj profesionálnou technikou (GoPro, iPhone 15) až po dramaturgickú stavbu osobného dokumentárneho príbehu. Pre Diffleyho je najdôležitejší práve príbeh: „Nie každý na svete sa zaujíma o horolezectvo, ale každý je človek, každý má rodičov a deti — a do takýchto príbehov sa vie vžiť. Práve sústredenie sa na ľudskú stránku je to, čo robí film univerzálnym,“ vysvetlil.

Lucia Janičová už pripravuje ďalšiu výpravu: chce dokončiť seriál tzv. siedmich summitov — najvyšších vrcholov všetkých kontinentov — a okrem toho má na stole projekt, o ktorom zatiaľ verejne nehovorí. Film Everest: Hora matky sa po košickom festivale rozbieha po tých medzinárodných a producenti aktuálne rokujú o predaji distribučných práv.

Kompletný program 32. ročníka IFF Art Film Košice (19. – 25. júna 2026), vrátane sekcie Slovenská sezóna a programu AF INDUSTRY, nájdu návštevníci na stránke aff.cinepass.sk.

32. ročník IFF ART FILM sa uskutoční vďaka podpore:

Organizátor: ART FILM FEST s.r.o.

Spoluorganizátori: Mesto Košice, K13 – Košické kultúrne centrá, Visit Košice, ART FILM FEST, n.o.

Festival finančne podporil: Audiovizuálny fond

Projekt bol spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom z programu Terra Incognita

Hlavní partneri: CODES Brand House, H2O FUND SICAV, Fors – stav

Automotive partner: AUTO-VALAS

Oficiálny hotel: Hotel Yasmin

Hlavní mediálni partneri: TV JOJ, Pravda, Eurotelevízia

Reklamní partneri: U. S. Steel Košice, ANTIK Telecom, Kino Úsmev, LOKO TRANS Media, CORE Labs, Technická univerzita v Košiciach

Technologickí partneri: NOV, ZEBRA, Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, DELTA OnLine, ARICOMA, Datacomp

Oficiálni dodávatelia: DKC Veritas, PLOOM, DOMOS SLOVAKIA, Reštaurácia Contessa, Natura, Kinley, Budweiser Budvar, Julius Meinl

Oficiálne víno: KubBo Select, Ostrožovič

Mediálni partneri: JOJ play, JOJ 24, Film Europe Media Company, Rádio KOŠICE, Aktuality.sk, Forbes, Startitup.sk, Korzár, Slovenka, SITA, TASR, Mediaboard, AHOJ TV, See & Go, BigMedia, Kino Sterio, Košice City Guide, Košice V Skratke, MOJAkultura.sk, Česko-Slovenská filmová databáze – ČSFD, Filmsk.sk, diva.sk, koktejl.sk, zenskyweb.sk, Naše Košice

Partneri: JOJ Cinema, Jojko, Slovenský filmový ústav, WITKOWITZ SLOVAKIA, DDDental, CK TUI ReiseCenter Slovensko, Taper, ECO Technologies, Aupark Shopping Center Košice, Dopravný podnik mesta Košice, Letisko Košice, YumEarth, Rent2Eat, CPK Transport, iWish.sk, Kvety Garomi, Hair Factory Košice, Face up! Studio by Michaela Petroci, Panta Rhei, ARTFORUM, LOCAL NOMAD, Východoslovenské múzeum v Košiciach, MIHYRING

Gastronomickí partneri: Pub u Kohúta, OhniskO Fire Dining&Brew Bar, MAIKO SUSHI, Kaviareň Slávia, El Nacional, Tabačka Kulturfabrik, Casa Trade – Casablanca cafe, La Hacienda, Red Velvet Cake Bar, Macarons Košice, Savour Patisserie